Mám to potešenie, že mi môj kamarát Izzi (izzino.sk) ponúkol prísť sa podučiť remeslu svadobného fotografa na svadbu jeho kamarátky Zuzky. 

V sobotné februárové ráno prichádzam na ôsmu do hotela Bratislava (hotelbratislava.sk).  Klopem na dvere s číslom 437 (možno to bolo úplne iné číslo :-)) a predo mnou stojí nevesta. V košeli, s natáčkami na hlave a s pohárom šampanského v ruke. “Dobrý deň, som Zuzana a ak môžem, prišla som za Izzim ako učiaci sa druhý fotograf.” “Nech sa páči”, vraví Zuzka a otvára dvere dokorán. Dakoho mi veľmi pripomína, no neviem prísť na to koho.   

V momente ako je na jej tvár štetcom nanesené posledné zrnko staroružového púdru, ako je vyčesaný posledný prameň jej vlasov, ako si vyzlieka košeľu a za pomoci družičiek si oblieka svoje vysnívané biele šaty, zostávam stáť s údivom a do široka otvorenými ústami : “veď vyzerá, ale celkom ako … je to vôbec možné? Vyzerá presne ako Adele!” Stojí predo mnou žena, ktorá je  vyzretá, spokojná, kľudná. A k tomu všetkému je aj fotogenická, radosť sa okolo nej motať s foťákom. Moja úloha je jasná … pozorovať Izziho, počúvať jeho pokyny a rady a fotiť, ale tak, aby som mu neprekážala v zábere. 

Ešte počas líčenia nasadzujem svoju novú profi 45-ku a znižujem číslo clony na najnižšie možné. Zabudla som povedať, že na tejto svadbe mám už profi objektívy (olympusobchod.sk) a aj profi blesk (mini-max.sk). Pricháza ženích. V ruke drží krásnu svadobnú kyticu. Priestoru je málo, krčím sa ako sa len dá. Chcem zachytiť aspoň niečo z tohto čarovného okamihu. Ženích sa pomaly otáča a vstupuje do izby, kde ho už čaká jeho láska. Podá jej kyticu, pobozká ju. Z Romana a Zuzany vyžaruje zvláštny pokoj, okorenený štipkou humoru. Niet sa čo čudovať, tento pár má už dve deťúrence a každodenný manželský život dávno v malíčku. Dnes je však deň, kedy svoj vzťah spečatia sľubom v chráme Božom. 

Dátum svadby je jedinečný. Nielenže je to deň, ktorý sa vyskytuje v kalendári iba každý štvrtý rok, ale zrovna dnes sú aj voľby strán do parlamentu. Pred sebou máme okrem fotenia aj úlohu zodpovedných občanov Slovenskej republiky – odvoliť. Ja som odvolila ešte o siedmej ráno, skoromanželia si svoju povinnosť idú splniť práve teraz. 

Sadám do auta vedľa Izziho, svadobný pár ide autom s bohatou históriou, krásnou šesťstotrojkou. 

V budove volebného okrsku nastáva šum a ruch hneď ako sa nevesta zjaví vo dverách. Nie je častým zvykom vidieť vo volebnej miestnosti nevestu so ženíchom. Dnu s foťákom nemôžeme. A tak cvakáme spoza dverí. Dlhšie ohnisko je teraz jednoznačná výhra. Odvolené. Presúvame sa do parku v Biskupiciach. Vysutý most nad Malým Dunajom má v šedivom zimnom dni mimoriadne výraznú modrú farbu. Izzi naviguje ako sa majú manželia postaviť a ja z diaľky sledujem scény ako z filmu. A cvakám. Ďalšie fotenie má byť na nábreží Dunaja a v sade Janka Kráľa. Ale cestou, naše auto ide ako prvé, zbadáme čaro zákutí pod Prístavným mostom. Otáčame, ja vyskakujem z auta a kývam na svadobnú limuzínu, idúcu našťastie ešte stále v dostatočnom čase za nami. Všetko dopadne ako má, zídeme sa na mieste, kde som ešte jakživ nebola. A potom ešte rýchlo na nábrežie. Nevesta nám počas fotenia,  napriek jemnému bielemu kožúšku , premŕza. Rýchlo s ňou do tepla, najbližsie máme petržalský McDonald. Tu príde na rad fotenie s basketbalkou. Aaaaa, zabudla som Vám prezradiť. Roman a Zuzanka sú basketbaloví nadšenci, bývalí hráči a teraz už rozhodcovia tejto obľúbenej športovej disciplíny. Lopta má teda pre nich oboch veľký symbolický význam. 

Je čas presunúť sa do Dómu svätého Martina, kde sa koná obrad. Pred vstupnou bránou sa zdravíme s prichádzajúcimi hosťami, známymi, všetkými kto sa prichádza potešiť zo sviatosti manželskej tejto milo-sympatickej dvojice. Keďže sa nechcem motať Izzimu pod nohami, vyliezam na poschodie k organu a z balkóna sledujem a dokumentujem svadobné dianie. Izzi fotí priamo v epicentre. 

Moja fotopráca na chvíľu končí, k svadobčanom sa pripojím okolo ôsmej večernej hodiny opäť v hoteli Bratislava. A na moje prekvapenie, v čase môjho príchodu sa akurát krája torta. A ešte stihnem aj tanečnú zábavu, súťaž pre deti, otázky pre novomanželov, hádzanie kytice a okolo polnoci odobierku ako v časoch dávno minulých. Nasleduje redový tanec, po ktorom si ženích unáša svoju nevestu. A čo bude ďalej? To už nie je zdokumentované, predsa len mladomanželia majú nárok aj na svoje tajomstvá … Na zdravie novomanželom!