Konečne som sa dočkala. Svadba Marcela a Ľubky sa mala konať ešte na jeseň minulého roka. V lete sme si spravili predsvadobné fotenie, ktoré bolo skvelé (fotky z neho sú prístupné tu: predsvadobne fotenie). Všetko bolo nachystané. 130 ľudí pozvaných, koláče objednané, kvetinová výzdoba tiež. A v tom zasvietila červená. Všetky svadby zrušené až do odvolania. Bolože to smútku, sklamania a sĺz. Takto to ale na svete niekedy chodí. Na dobré veci sa čaká.

A niektorí sa už bohužiaľ nového termínu svadby nedočkali. Česť ich pamiatke.

Dosť už ale smutných slov. Je jún, vonku konečne začína letné počasie a ja sa spolu s mojimi asistentami (pánmi bratmi) práve presúvam do Čataja. Ide o rodinnú svadbu, takže zopár desiatok hostí mi bude veľmi blízkych. Ba dokonca budeme pod drobnohľadom našich rodičov, čo je pre mňa ako fotografa celkom zvláštna novinka. V pláne mám ešte dnes (rozumej piatok) nafotiť obrúčky, oznámenia, šaty, svadobnú miestnosť. Na sobotu toho máme habadej, tak si chcem uľahčiť počet fotočastí vo svadobný deň. U mňa platí staré známe: “Najprv práca, potom zábava.” A tak sa hneď po zvítaní so svadobnými mamami a tatom a skoromanželmi odoberám do domu. Pozberám svadobné obrúčky a zásnubný prsteň, manžetové gombičky, svadobné topánky, z črepníka na kuchynskom parapete odtrhnem kvet orchideje (vari mi to svadobná mať prepáči) a idem sa hrať. V dome už nie je celkom ideálne svetlo, ale to je výzva pre väčšinu fotografov. Dozvedám sa, že svadobnú miestnosť fotiť ešte nemôžem. Keďže prišli horúčavy, kvetinová výzdoba bude na stoloch až zajtra doobeda.

Ráno sa budíme za vreskotu kohútov. Ideme po nevestu a taho do Pezinka na frizúru a make up. Ocitám sa v miestnosti plnej nielen zrkadiel a vecí spojených s úpravou ženských vlasov a tvárí, ale rovnako tak fotosvetiel a pomôcok na fotenie. Sme u Voštinárovcov – pani domu je zameraná na ženskú krásu (silvia_vostinarova) a pán domu je fotograf (Lusifoto).V aute si už upravená Ľubka rýchlo dáva náušnice a spolu trielime do Senca na testovanie. Svadby sú síce povolené, ale za istých bezpečnostných podmienok a my nechceme nič podceniť. Celá posádka auta dostáva po pár minútach sms správu značky NEGATÍVNY. Huráááá. Vari tak dopadnú všetci hostia. Ľubku odvážame domov a my smerujeme k ženíchovi. Chcem aspoň v skratke zachytiť aj jeho prípravy. Tu sa zoznamujem s pánom kameramanom Jožkom Kreičom, s ktorým už od tejto chvíľky budeme spolupracovať.

A teraz ku kultúrnemu domu. Kvety sú už nainštalované, fotíme svadobnú miestnosť. Skladám klobúk. Poznáte kultúrne domy. Veľké miestnosti pre veľa účastníkov. A tu hľa, milý priestor s krásnymi stoličkami, kvetmi na stoloch. Za túto peknotu patrí chvála šikovnici Lenke Hanzelovej (lhkvetyadarceky). O chvíľku uvidíte aj ňou viazanú svadobnú kyticu. Tešte sa :-). Dofotené, späť do nevestinho domu. Niečo narýchlo zhltneme a vypijeme a hor sa na nevestu. Svadobná mama a jej nápomocné ruky už šnurujú šnurovačku, navliekajú okrúhlu spodnicu, pripínajú závoj. Svadobný otec už bohužiaľ nie je medzi nami, ale jeho prítomnosť je zjavná. Celý čas z fotky na komode sleduje svoju dcéru. Som si istá, že jej žehná o sto tristo. Ďakujeme všetci svadobný tato. Svadobná mať ma zákaz slziť, a tak keď pobozká svoju dcéru, rýchlo odskakuje so slovami: “neplačem”. Ale oči sú lesklé, mňa neobabre.

Taaak, a máme tú chvíľku, kedy ženích konečne uvidí svoju nevestu. Pred domom zastavuje auto, ženích berie kyticu a popri dome prejde na dvor, kde čaká na svoje prekvapenie. Nevesta berie pierko, ktoré mu pripne na sako a ide za ním. A máme tu “first look” ako sa na amerických svadbách vraví. Hneď potom využívam chvíľku na nafotenie kytice a nevesty samotnej, lebo ako to už na svadbách chodí, nikdy neviem, kedy bude dostatok času urobiť to zas. Nevestina mama vyrástla v dedinke Voderady, priamo v miestnom kaštieli a neskôr v domčeku hneď vedľa neho. Aj nevesta ešte čo to z kaštieľskeho prostredia zažila. Preto bolo hlavné pózovanie už dávno naplánované vo Voderadoch. Kaštieľ je v celkovej rekonštrukcii (kastielvoderady). Je to ešte rozrobené stavenisko, máme z neho len pár fotografií. Jedného dňa to bude TOP svadbná destinácia a my sme vlastne teraz v jej úplných začiatkoch. Najprv šantíme na obednom slnku v miestnom parku a potom využívame aspoň jednu miestnosť s nádherným krištáľovým lustrom, ktorá je už tesne pred dokončením. A zase späť domov. Chvíľka na krátku pauzu a je tu odobierka. Sestra nevesty, Zuzana, číta v mene nevesty a ženícha vzácne slová poďakovania rodičom. Všetci sa statočne držia, len ružová farba očí a ich zvláštny lesk naznačujú dojatie. Lenže make up je make up :-). No a chlapi predsa neplačú :-).

Je tesne pred štvrtou hodinou, čoskoro začne obrad. Hostia sa už schádzajú pri kultúrnom dome, kde sa aspoň pozdravím s našimi. Ale hneď bežím do kostola, chcem si ho obzrieť ešte pred tým ako prídu svadobčania. Kostol je pripravený a pripravená som už aj ja. Vstupuje ženích, nevesta a … preberám sa až vonku pred kostolom, keď fotím gratulácie. Obrad dáko zvláštne splynul v jeden moment, z ktorého si pamätám len útržky. Asi som zas bola v tranze :-). Vonku sa naraz mračí, vyzerá to na búrku. Utekám teda do kulturáku, aby som nastavila foťák na príchod mladomanželov a ich rozbíjanie taniera. A ani sa nenazdám, a všetci sú už v kulturáku tiež, vonku sa spúšťa lejak. Ako fajn, volám to dážď šťastia, dobré znamenie.

No a potom je to zas len jeden veľký tranz – svadobná polievka, prvý tanec, rodičovský tanec, súrodenencký, zábava, dobrá hudba, výborné jedlo, skvelá nálada. Pri zvuku piesne Hej macejko, macejko mám pocit, že som na koncerte akejsi rokovej kapely, duní, hučí, chveje sa to nielen spevom ale aj tancom. Príde torta a nie jedna, ženíchova svokra vie, že zaťko miluje podkovy a tak mu nachystala prekvapenie … nečakanú druhú tortu v jeho obľúbenom tvare. Mňam.

Kytica sa nehádže, odovzdaná je konkrétnej budúcej neveste. Pred polnocou prichádza folklórny súbor z Čataja a máme tu čepčenie. A potom sa svadobný pár prezlieka a zazvoní zvonec a svadobnej rozprávky je koniec. Nie , nie je … poslední hostia opúšťajú miestnosť až niečo po štvrtej hodine rannej. Ale to už na fotkách nie je …

Milá Ľubka, milý Marcel, ste v mojich očiach stvorený jeden pre druhého, každému z rodiny tak vravím. Prajem Vám krásny spoločný život plný lásky, radosti a vzájomnej tolerancie, nech Vám tá podvečerná búrka prinesie do Vášho vzťahu pozitívne nabitý iskrivý náboj. Na Váš šťastný spoločný život!