Moniku Stehlíkovú, zakladateľku Bodytalks – Tajomstvo reči tela (bodytalks.sk) poznám už niekoľko rokov. Okolo roku 2014 som mala akúsi prapodivnú nespokojnosť a nedarilo sa mi s ňou nič robiť. Nemala som chuť na žiadne slovné psychologické rozbory, skôr dáku artterapiu, či tanec. Pátrala som, pátrala až som vypátrala … Moniku. Dohodli sme sa na pohybovej terapii. Z môjho pohybu nakoniec veľa nevzišlo, pravidelne som si namiesto tanca ľahla na zem a ležala bez pohnutia, niekedy až tak, že som vnímala Moniku ako mi kontroluje dych. Chápem, že klient, ktorý leží na zemi hodinu bez pohnutia, pôsobí podozrivo. Výsledkom našich stretnutí bolo otvorenie mojej koučingovej živnosti, popri hlavnom zamestnaní. A potom sme sa dlho nevideli, nepočuli. Na sociálnych sieťach som videla, že sa Monike darí, rozhovor s Adelou, neskôr Teleráno …

Už v minulom roku som si všimla, že farba Monikiných vlasov sa zmenila. Svoje krásne dlhé hnedé farbené vlasy sa rozhodla zameniť za svoje krásne polodlhé nefarbené sivé vlasy. Moja poklona. Sivé vlasy s dobrým strihom sú moja topka – škoda, že moje vlasy ešte stále držia hnedú farbu, siváče mám iba štyri.  Hneď som jej pod jednu fotku napísala, že by som jej rada nafotiť portréty. V januári čítam správu: “ Zuzi, potrebujem nafotiť nové portréty, dalo by sa Ti? “ „Jasné“. Naša dohoda má spočiatku dáke tie zádrhele … najprv opar na perách, potom choroba v rodine ale tretí pokus vychádza. Stretávame sa v meste a pri doobednej káve kecáme, čo má ktorá nové. Potom sa presúvame ku mne. Pribúda k nám Veronika, šikulka to v oblasti líčenia (veron.kucerova). Zatiaľ kým sa obe žienky venujú líčeniu, varím obed. Nič svetoborné – cestoviny s paradajkovou omáčkou a šalátom. A kým dovarím, Monika má krásne prirodzený výzor a oči jej žiaria. Rúž musí ešte chvíľku počkať, ide sa jesť.

Dojedené, rúž natretý, začína sa náš fotočas. Zakývame Veronike a vrháme sa do práce. Vystriedame tri pozadia, niekoľko outfitov, svetlo sprava, svetlo zľava. Ani neviem ako, dve hodiny sú fuč. Ešte sa najeme, rozlúčime a Monika je preč. Večer sadám za počítač a posielam portfólio na výber. Vracia sa mi zoznam čísiel fotiek (a veľmi ma potešilo, že ich bolo viac), ktoré budem upravovať do záverečnej podoby. Úprava portrétov je totiž trošku iná ako úprava bežných fotografií. Viac štetcov, rozjasňovačov, retuše. Aj keď Monika si prosí retuše čo najmenej. Múdra a vyrovnaná ženská. Nech sa páči, toto sa nám spolu podarilo.