Po dlhom čase opäť v Prahe

Výlety do Prahy milujem. Larisa, moja dlhoročná skvelá kamarátka a sprievodkyňa českou krajinou mi vždy pripraví super zážitky. Už dlho sme sa netúlali, vďaka Covidu. Preto, hneď ako sa uvoľňujú hranice, dohadujeme si termín mojej návštevy. Obe máme plné kalendáre a tak to vychádza až na jesenný víkend.

Sedím vo vlaku a teším sa na Lalu. Okolo mňa je ruch, spev, hlasná vrava. Mládežníci, pristúpiaci v Brne, hrajú na gitare, popíjajú víno a tešia sa na výlet “do neznáma”. Tak sa vraj volá akýsi vlakový prípoj v Prahe , ktorý ich bude voziť z miesta na miesto počas celého víkendu. Keď vystúpim na Hlavním nádraží  moje uši sa radujú. Konečne ticho. Lala ma čaká na starom známom mieste, aj keď sa to na nádraží poriadne zmenilo. Kaviareň, kde sme sa vždy stretávali je už minulosť. Sadáme na metro a do neskorej noci klábosíme.

Ráno dostávam výborné raňajky a potom hor sa na výlet. Máme už starú dohodu, nemusíme sa motať priamo v davoch, radšej ideme niekam mimo mesto. Tentokrát vystupujeme na Smíchovském nádraží a kupujeme lístky do Berouna. Tam sa napájame na Stezku svaté Ludmily, smerujúcu do Tetína (stezka-svate-ludmily-pres-pamatny-tetin). Tetín ma milo prekvapuje. Najprv navštívime Kostel sv. Ludmily (kostel-sv-ludmily-tetin), potom sa kocháme výhľadom na Berounku a Beroun, až končíme pri Kostele sv. Jana Nepomuckého (kostel-sv-jana-nepomuckeho-tetin). Počasie nám praje. Je slnečný deň, na oblohe plávajú biele baránky a povieva jemný vetrík. Po návšteve svätých miest nás čaká cesta lesom až do Srbska. Aaaaale, na križovatke v Tetíne stojí rodinný dom s nápisom vinotéka (vinoteka-tetin-vino-hruska). Vonku sú dva stolíky so stoličkami, jeden z nich je voľný. Priam nás volá. Neodoláme a taho odbáčame na dva deci bieleho, konkrétne Veltlín zelený (víno Hruška –   vinohruska.cz) a k tomu chlieb s bôčikom a druhý s nivovou pomazánkou. Keď nám pán majiteľ prináša objednávku, takmer zhíkneme. Jeden z chlebíkov je ozdobený žltými kvietkami a k tomu druhému nám servíruje malý pohárik s niečím, čo vyzerá veľmi sympaticky. Ochutnáme a tipujeme. Ja hádam uhorku v sladkokyslom náleve a feferónky, Lala cukinu s feferónkou. A víťazom je? Lala. Tento cukinový šalát je boží, k mastnému mäsu priam dokonalo harmonický. No a keď ochutnáme domáce slané tyčinky, raj v ústach. Dokupujem ďalšie tri balíky. Po necelej hodinke balíme a s plnými bruchami smerujeme do lesa. Presnejšie povedané do prírodnej rezervácie zvanej KODA (Koda). Posledný krát zakývame tetínskym kostolíkom. Les je pekný, nikde nikoho. Po asi tak 5 kilometroch dosahujeme vrchol, nadmorskú výšku 321m. A vidíme prvé chalúpky, malebné, len si tak vziať kľúče a vliezť dnu. Nás však volá zlatožltý mok zvaný Plzeň. Sme v Srbsku (Srbsko_(okres_Beroun)) a po pive a kvalitnom hovädzom vývare v miestnej reštaurácii (hoteluberounky) smerujeme na stanicu. Cestou počúvame tóny miestnych “Beatles”.