Je prvý septembrový víkend. Ženícha Tomáša poznám od jeho zrodu, s nevestou Luckou sa poznám len krátko, ale akoby to bolo od nepamäti. Už včera som dorazila do ich príbytku, pretože táto svadba má mať totálne pokojný predsvadobný mód.
Skoromanželia spolu žijú už niekoľko rokov. Rozhodli sa preto, že ich svadobné prípravy budú prebiehať v domácej atmosfére, len za účasti ich dvoch. A tak si v predsvadobný večer spolu sadneme k tanieru s klobáskami a pohármi s radlerom a robíme približný časový plán na zajtrajší deň.
Zobúdzam sa na hrkot v kuchyni, ženích mi chystá raňajky. Aké milé. Je vysmiaty, srdečný ale hlavne, bez akejkoľvek známky stresu. Paráda. Najeme sa a už zvoní telefón. Veronika Tančiboková (makeuptancibokova), dievčina, čo príde maľovať a česať nevestu, je už na ceste.
Moja prvá úloha, je ako býva zvykom, nafotiť oznámenia – ženíchovo aj nevestine. Na prianie nevesty budú dokonca dve verzie jej oznamka. Prvá svadobná, druhá popolnočná. Máme totiž šiat a šiat. Ak si myslíte, že týmto to končí, tak vedzte, že máme až dvojo svadobných šiat a jedny popolnočné. K šatám sa vrátim o chvíľku, teraz späť k oznamkám.
Svetlo mi praje. Slnko svieti do izby, kde sú presklenné až dve steny. A tak najprv fotím čistú beztieňovú podobu, a keď mi Tomáš spustí žalúzie a na stole povyskakujú svetelné škvrny, juchú juchú, neskoršie variácie sú už oveľa dramatickejšia. Moje srdce plesá.
Druhá úloha je nafotenie svadobných šiat. Ešte včera mala nevesta dilemu: “ktoré šaty si dať na seba?”. Ukázala mi prvé šaty, potom druhé. V mojej hlave to okamžite zablikalo: “čo tak použiť oboje?” A tak sme sa dohodli, že na portrétne fotenie pôjde v šatách číslo 2, majú niekoľko ľahkých vrstiev a už teraz vidím ako si ich jemne pohadzuje vo vzduchu. No a v šatách číslo 1 pôjde na obrad a svadobnú hostinu. Lucka nadšene prikyvuje hlavou, nápad sa jej pozdáva.
Pri fotení mi pomáha ženích. Najprv trošku poupratujeme na terase, potom mi nabije klinček do trámu, zavesí šaty a rozpohybuje mi ich. V podstate ho môžeme premenovať z Tomáša na Jemný vánok .-). Keď skončíme na dvore, vešiame šaty vnútri na okno. Už ich ani nechcem fotiť, ale to svetlo … skrátka a dobre, fotografi vedia o čom teraz točím.
Keď je ženích “ready”, Lucka sadá späť na stoličku, na rade je jej svadobná frizúra. Posledný vlas je na svojom mieste, a že je tých vlasov neúrekom … šťastná to žena. Skúmavý pohľad do zrkadla a ide sa na to … do svadobných šiat jej pomáha ženích. A to sa mi veľmi páči. Svadobný pár si totiž povedal, že by pre nich bolo smiešne, keby sa po x rokoch života v jednej domácnosti teraz hrali na to, že ženích nesmie vidieť nevestu v šatách pred obradom. A že by vymýšľali, kde sa kto presunie, oblečie a podobne … skrátka toto je ich dom a oni chcú príjemne strávený predsvadobný čas. Klobúk dole!
Potom už len nasadiť náušnice, dlhšia kontrola v zrkadle, trošičku sa navoňať a …
… a teraz prichádza náš bonus … keď si Tomáš s Luckou robili svadobné plány, Lucka si zapriala nejaké špeciálne svadobné auto … najprv bol v hre dáky veterán, ale keďže ceny za ich požičanie sú privysoké, rozhodol sa Tomáš využiť svoje pracovné kontakty a … voila, neveste plní priane … dovoľte mi predstaviť Vám nášho svadobného tátoša – Ferrari je meno jeho …
Tátoša nechávame na parkovisku pred pezinským Zámkom Šimák (palacearthotel.sk) a za zvuku škriekajúcich pávov sa tak povediac fotohráme v zámockom parku. Tu ženích stratí pierko, tam zas ja zbadám dáke svetlo … hodinka nám ujde ani nevieme ako. Je pravé poludnie, septembrové slnko je stále silné a horúce, pod korunami starých stromov je nám veru fajn. Lenže …
… lenže všetkým hrám je jedného dňa koniec. Treba sa nám pobrať na miesto konania sa svadby. A tým je hotel Zátoka (hotelzatoka.sk) pri Seneckých jazerách. Najprv si hotel obídem zvonka, potom zvnútra. Svadobná sála je už vyzdobená, tanečná zas nasvietená … čochvíľa sú tu prví svadobní hostia.
Ešte sa vrátim k dôležitej súčasti svadobného obradu … k mólu … keď mi Tomáš spomenul, že oddávať ich budú na móle, bola som očarená. Po obhliadke móla som stále očarená, až na zistenie, že mólo je kúsok menších rozmerov, bez zadného zábradlia … ja, čo rada fotím spoza tiet oddávajúcich, tak nemám žiaden priestor, kam by som sa bez hrozby pádu do seneckej vody postavila … a tak mi zostáva len jediné, podeliť si flek s kameramanom Matejom (facebook.com/matej.durcat/ ) ešte pred obradom … ja budem napravo, on zas naľavo … možnosť presunov je v tomto prípade bohužiaľ nulová … nič to preto, nič to zato … svadobný obrad je pekný, prstene máme vymenené, z oboch úst zaznie spoločné ÁNO … čo viac si priať 🙂 .
Pred vstupom do svadobnej sály treba ešte novomanželom vypiť si na spoločné šťastie, pozametať črepiny a pozbierať rozhádzané peniaze. Všetku zábavu a kontrolu nad priebehom svadobnej hostiny preberá od tejto chvíle starejší Ivan Salay.
Prebehnú prípitky, zje sa prvá lyžica svadobnej polievky …
Po dobrom jedle prichádza na rad prvý novomanželský tanec. Po ňom rodičovské tance a ďalej … zábava, tance, koláče, krájanie svadobnej torty, tombola, fotky z histórie vývoja vzťahu medzi ženíchom a nevestou … ako vždy, zmes rôznych fotiek.
A aj kytica a podväzkový pás sa hádžu.
Tesne pred čepčením sa svadobní hostia zhromaždia na malej plážičke zo zadnej časti hotela, kde im rozdáme prskavky a trošku si všetci zaprskáme. A hneď za tým pán starejší zorganizuje svadobné mamy a družičky k samotnému čepčeniu.
Svadobný pár nám na chvíľku mizne z očí, aby sa opäť vrátil. Zatancuje si svoj popolnočný tanec a ja nechávam svadobných hostí zabávať sa už bez bleskov a foťákov …
P.S. Milí novomanželia, čo Vám popriať … vari len to, aby Vám úsmev, vzájomná láska a pochopenie vydržali do aleluja. Nech ste zdraví, šťastní a dobre naladení práve tak, ako ste boli vo svoj svadobný deň. Toto Vám prajem .-).