Juchuchúúúúú … máme tu v mojej svadobno-fotografickej histórii prvú slovensko-anglickú svadbu. A priznávam, takmer rodinnú. „Moja“ liptovská família opäť nesklamala. Nielenže ma učila chodiť po horách, lyžovať, či spoznávať všakovaké miesta, ešte sa mi aj postarala o svadobné zážitky. Už po tretí krát. A aby sme mali aj nejakú tú zmenu, tentokrát k nám polovica svadobčanov priletí až z ďalekého ostrovného západu. Vitajte na „our“ wedding!
Svadobný deň začíname úpravou nevesty. Sme v Partizánskom a presúvame sa z hotela AZUL (azul.sk) do salóna šikovnej Moniky Jancichovej (maybelle.makeup). Nevesta si Moniku vybrala na diaľku. V čase svadobných príprav žil totiž náš svadobný pár už niekoľko rokov vo švédskom Malmö. Monikina práca sa našej neveste Martinke (zvanej May) zapáčila na prvý pohľad. Chcela na svadbu niečo, čo sa vymyká z bežného radu svadobného make – up-u, ale stále je to jemné a nežné. A Monika je na to ako stvorená. May má dlhé a neskutočné husté vlasy. To je ďalší oriešok, ktorý musí Monika vyriešiť. Čo myslíte, podarilo sa?
Smerujeme späť do hotela. Väčšina anglickej rodiny už dorazila, v kaviarni sa vítame a po dlhom čase sa konečne vidím aj so ženíchom. Čas však letí, treba sa nám pobrať do izieb. Ako prvé fotím nevestinu verziu svadobného oznámenia. A May mi do rúk vkladá aj niečo vzácne, vyšívaný svadobný obrázok od Lewisovej starej mamy. Jasné, že ho použijem pri fotení. Veď je to pamiatka ako hrom.
Z nevestinej izby trielim do izby ženícha. Aj tu rýchlo rozkladám doplnky a cvakám pánsku verziu svadobného oznámenia. Špeciálnu pozornosť však venujem ženíchovej obrúčke. Prečo? Lebo … to Vám je veľká romantika … Lewis a May sa spoznali na ďalekom severe, kde v čase ich zoznámenia panovala polárna noc. A prvý bozk si dali práve počas polárnej noci, priamo pod polárnou žiarou. A presne tá polárna žiara je vyrytá na ženíchovej obrúčke. Už fňukáte? Utrite slzy, lebo to nie je všetko.
Druhú pozornosť venujem manžetovým gombíkom. Pozrite na ne bližšie a uvidíte mapku údolia Rivendell z Tolkienovho Hobbita alebo Pána Prsteňov. Stredozem, vraví Vám to niečo? Ak nie, kliknite sem Rivendell.
A do tretice … svadobný oblek. Látku si Lewis vybral v Anglicku a bol šitý na mieru Petrom Mičátkom z Trenčína (oblekynamieru.com). Skrátka a dobre, ženích ako z rozprávky.
Konečne sa dostávame aj k hlavnému hrdinovi, nielen k jeho doplnkom. Toto je Lewis, zoznámte sa.
Uviazať kravatu, napraviť golier, zapnúť vestu a šup, s tatovou pomocou do saka. A ako by to bolo, keby sa na fotke neobjavil aj hlavný družba? Trošku si zašpásujeme, pre mňa zvláštna to chvíľa, predsa len kopec sústredenia nielen na fotenie ale aj na angličtinu. Som v izbe s tromi native speakrami v dojemnú to chvíľku .-). A je to paráááda.
Treba sa mi však pobrať za May. Opúšťam trio gentlemenov a opäť vstupujem do nevestinho kráľovstva. Chvíľku sa venujem svadobným šatám, tiež netradičným. Volajú sa Heartleaf a objednať sa dajú vo firme Watters, priamo v Anglicku (watters.com).
Jedna vec je vidieť šaty na vešiaku, druhá, vidieť ich na neveste. Mama Gabika dohliada na všetky detaily. A žieňa, ktoré stojí predo mnou je celkom iné, než na aké som za tých niekoľko rokov zvyknutá. Len tie šibalské oči a gestá ju prezrádzajú. Je to stále ona.
Usádzam May k oknu a je tu moja obľúbená nevestina vôňotéma. A na záver, tak ako sme privolali hlavného družbu, tak voláme aj hlavnú družičku.
V úvode som spomínala hotel Azul v Partizánskom. Ak si myslíte, že svadba sa koná tu, nie, nie. Svadba sa koná na veľmi peknom mieste asi 15 km od Partizánskeho, za dedinou Oslany – Stodola Lubianka.
Som tu prvý krát. Poznám toto miesto z fotiek iných svadobných fotografov, ale naživo je to fakt ešte oveľa krajšie. Kým dorazia svadobčania, potrebujem nafotiť exteriér a aj interiér. A tak nelením a pobehujem sem a tam a niekedy aj tam a sem.
A pri kvetinovej výzdobe na svadobných stoloch ujúkam nadšením.
Hmmmm, neviem ako Vám, mne vždy čas pred obradom veľmi rýchlo beží. Ani sa nenazdám a už počujem svadobného anglického tata ako číta slávnostnú reč. Ženích s družbom a Berry s úsmevom čakajú na nevestu a deťúrence netrpezlivo držia košíky s okvetnými lupienkami. Nevesta kráča vysmiata a venuje svoj pohľad celej rodine. Najprv po jej ľavici, neskôr všetkým vpravo. Jej vyvolený na ňu s láskou hľadí a Berruška skáče od nadšenia.
Celý obrad je veľmi dojemný a láskyplný. Pri čítaní slávnostných sľubov slzíme naozaj všetci. No dobre, deťúrence až tak nie :-). Výmena prsteňov už prebieha v smiechu a prvý manželský bozk … hmmm, veď viete ako to býva .-) …
Spoločné foto a gratulácie sú súčasťou svadobného fotenia, takzvaná „povinná jazda“. Väčšinou sa odohráva v poobradovom chvate a stiesnenom priestore, kde mi spravidla niekto skočí do záberu, drgá ma, stúpa po nohách. To sa nesťažujem, ani nehnevám, tak to skrátka je. V Lubianke však prebieha všetko celkom inak. Z detstva si pamätám ako sa bežne o angličanoch vravievalo, že sú „studení ako psie čumáky“. Tak Vám poviem, ak takéto slová ešte raz začujem, aj dušu za nich vypustím. Lebo toto boli najkrajšie gratulácie aké som kedy na svadbách a nielen na tých, kde som fotila, zažila. Toľko objatí, bozkov, úprimných slov, sĺz som jakživ nevidela. Niektoré objatia sa zopakovali aj tri, štyri razy. Fotenie bolo za odmenu, užila som si to na 100 percent. Asi aj viac :-).
Hurááá, ideme sa zabávať! Zatiaľ čo je rozbíjanie taniera pre slovákov bežná tradícia, pre angličanov ide o veľké prekvapenie. Priestor za mnou sa maximálne zužuje, nik si to nechce nechať ujsť. Len tak tak zmestím všetko do obrázkov. Obzerám sa a v tom vidím dojatý pohľad mamy Gabiky, automaticky cvakám, to sa nedá nezachytiť.
Keď je všetko pozametané, May sa nezaprie, traja čerti jej z každého oka vykúkajú. Berie metlu a šup na ňu. Lewis sa vo svojom živote jakživ nudiť nebude. Dobre si vybral. Schmatne svoju ženu do náruče a za hlasného výskania a tlieskania vstupuje na tanečný parket. Zavrtí nevestou a odvedie ju ku svadobnému stolu. „Pobozkáááááť, kiiiiiss, booooozk!“ ozýva sa z každej strany. Čo má neborák ženích robiť? Berry je už z toho všetkého huriavku poriadne unavená.
Na chvíľku nechám mladomanželov vydýchnuť, svoju pozornosť smerujem na svadobné cukrovinky. Všeličo tu máme a všetko je vkusne naservírované. Radosť fotiť.
Nastáva chvíľa s veľkým CH. Portrétne fotenie. Mladomanželia mi ešte dávno pred svadbou dali jasné inštrukcie – žiadne umelé pózy, nie príliš dlho, naozaj len taká prirodzená rýchlovka. „Hostia na nás nesmú dlho čakať.“
Juj, a tak by som si vychutnala aspoň hodinové fotenie. Lenže svadba nie je o mne, svadba je o novomanželoch a ich prianiach. A tak sa snažím splniť všetko tak, ako mi bolo napísané.
V ženskej rodovej línii zo ženíchovej strany majú taký zvyk, že príchod novej členky musí byť zachytený na fotke. A tak mám pred objektívom šesť krásnych žien minimálne troch generácií,
Na každej svadbe vznikne okrem portrétov svadobného páru aj kopa portrétov svadobných hostí. Ani táto svadba nie je výnimkou. Vyberám aspoň pár z nich.
Vonku sa nám pomaly ale isto zmráka. Hlavné jedlo už čaká na stoloch, načim sa nám vrátiť dnu.
Po dobrom jedle prichádza čas na prvý manželský tanec. Charleston v priamom prenose. A aj Berry sa aspoň na chvíľočku pripája.
Neskôr, už za tónov klasickej hudby, tancujeme všetci – mamy, tatovia, hostia, skrátka všetci tancuchtiví, vrátane mňa.
Tanečné kolo nám poriadne rozprúdilo krv v žilách. Sme plní energie, nechce sa nám prestať. Čaká nás však ďalšia svadobná tradícia – krájanie torty. Zhromažďujeme sa pod pódiom, kde už May a Lewis chytajú nôž do rúk a tradáááá, ide im to ako po masle.
A po torte opäť zábava. Zopár príhovorov od hlavného družbu a družičky, zopár veselých tanečných kôl. A viete kto na našej svadbe hrá a spieva? Pamätáte si na finalistku súťaže Česko Slovensko má talent Dominiku Titkovú? Tak presne táto Dominika spolu so svojou kapelou Friends (dominikatitkova.sk) berie hudobnú zábavu do svojich rúk. Či hlasiviek? To je jedno. Skrátka a dobre, Dominika je riadny víchor. Okrem spevu, nás učí aj zopár latino tanečných krokov. Parket je stále plný.
Lenže aj víchor ako Dominika si potrebuje aspoň na chvíľku oddýchnuť. Na rad prichádzajú ďalšie príhovory a poďakovania. A aj manželský kvíz, plný smiechu a srandy.
Jeden z najdojemnejších momentov celej svadby nastáva v poslednom tanečnom kole. Dominika schádza z pódia a spieva QUEEN-ácku Bohemian Rhapsody. Pre angličanov je to šok. A pre mňa? Hrdosť, že sme ešte stále pohostinný národ. A tak všetci na parkete spievajú jeden po druhom, skoro si hlasivky odpália. Dominika, za toto VĎAKA!!!
A je to tu. Kto bude ďalšou nevestou v poradí? Všetko záleží od May, ako vysoko a rýchlo svoju kyticu vyhodí a šikovnosti jednej z dievčat, chytajúcich na druhom konci miestnosti.
Pred našimi novomanželmi je záverečné povinné tanečné kolo. Zúčastniť sa ho môže len ten, kto si vypije štamprlu domácej slivovice. Najprv teda novomanželia a postupne každý, kto si chce s nimi zatancovať. Ide o obdobu klobúkového, či redového tanca. Tu je však jeden rozdiel na konci. Všetci tancujúci obkľúčia nevestu tak, aby sa k nej ženích nemohol dostať. Ten musí vyvinúť enormné úsilie, aby sa ku svojej milej prebojoval. Až keď sa mu to podarí, prichádza odmena v podobe košíka plného vyzbieraných peňazí. Nebojte sa, v našej rozprávke sa nakoniec všetko dobre skončí :-).
A je tu záver. Vonku jemne mrholí a my si v intimite nás troch zapálime prskavky šťastia. Živijóóóó!
P.S. Milá May, milý Lewis, vari „len“ toľko – lásky, zdravia, šťastia, radosti a veselosti nech Vám plynie prúdom neustále. To Vám želám. Howgh .-).