Jedným z dôležitých fotomotívov počas svadobného dňa sú prstene. Je to téma citlivá. Je fajn dohodnúť sa so svadobným párom včas. Kedy, na ako dlho, komu vrátiť. Netreba nám totiž  zbytočné statky zmätky. 

Ak sa stane, že potrebujeme fotiť pomerne rýchlo, je dobré si vedieť vypomôcť. Nie vždy je po ruke pekné svetlo, pozadie. Stačí mať pár drobností vo fototaške a je to. Zvyšok je vždy k dispozícii priamo na svadbe – či už kvietky, fľašky, vázičky, čokoľvek, čo môže poslúžiť ako stojan, či kulisa.

Dnes ráno mi napadlo pohrať sa narýchlo s prsteňom, aby som nevyšla z cviku. Žiadne veľké umenie, rýchlo, čo je po ruke. Obrúčky už bohužiaľ nemám, vzala som preto prsteň od našej mamy k Vianociam.

V pohári mám vždy pár čerstvých bylín na varenie, schňapla som preto rozmarín a z črepníka strihám vetvičku eukalyptu. Na stoličku prehadzujem ružovú deku, ale kľudne to môže byť obrus, svetrík, či akákoľvek iná tkanina. Nastavujem režim manuál a najprv naexponujem podľa pravidiel a potom podexponovávam, využijúc odraz svetla z okna. Takmer identické zátišie a celkom iný dojem.

V jednom videu som videla, ako sa oplatí odfotiť prsteň z celkom netradičného uhla, aby vynikol jeho tvar. Na nasledujúcej trojici mi trošku chýba kus krištáľu trčiaceho z prsteňa von, ale nevadí. Ide mi o vplyv pozadia na pocit, ktorý z fotky vyžaruje. Otváram svoje FB fotky na ipade, umiestňujem ho za prsteň visiaci na vetvičke rozmarínu a bum. Nálada z fotky je razom celkom iná.

To isté opakujem s ďalšou trojicou. Mne nabližšia je fotka č. 3 – pozadie je topiaci sa ľad v rybníku na Železnej studničke. Aký nápomocný.

A na záver, beriem kus bieleho papiera a rozsypem naň zopár krištáľov. Do stredu umiestňujem prsteň. Keďže na svadby nenosím ani svetelný stan a ani rôzne svetlá, fotka č. 1 je taká, akú by som nafotila priamo na svadobnom mieste. Pre ukážku pripájam aj fotku upravenú á la produktovka.

Cvičenie skončené, už len nech sa svadby opäť rozbehnú. To je moje zbožné prianie!