Ak by ste si mysleli, že na nasledujúcich fotografiách hľadíte na dve sestry, nie je tomu tak. Hanka (mama) a Niki (dcéra) síce popierajú vizuálne pravidlá vekového rozdielu, ale rodný list je dôkaz.
Hneď ako som kedysi videla Hankinu dcéru na FB, skrsla vo mne túžba. Odfotiť ich dve, s rozpustenými vlasmi (Niki má nádhernú hrdzavú leviu hrivu). Mama a dcéra. Niekde v prírode, pri zapadajúcom slnku. Rada snívam, ale ešte radšej si sny plním. Preto hneď ako je to možné, prezrádzam Hanke svoje prianie. Hanka na mňa so záujmom pozrie (pritom fotenie rozhodne nepatrí medzi jej obľúbené činnosti 🙂 ) a vraj: „spýtam sa Niki“. Postupne sa prepracovávame k realizácii mojej predstavy. Deň pred fotením objavujem neďaleko Devínskej Novej Vsi cestičku, vedúcu stredom repkového poľa. Nie je síce ešte celkom rozkvitnuté, ale náznaky žltých hlávok už vidno. A hneď za poľom je zákutie so stromami a rákosím, ideálne miesto na hľadanie svetelných škvŕn, ktoré robia fotku zaujímavejšou a nenudnou. Večer volám a predstavujem svoj „objav“ a na moju radosť dievčatá súhlasia. Chystám teda deku, kvety, košík, dôležité to doplnky. Beriem aj rebrík, ak by bolo treba fotiť z nadhľadu.
Je pol piatej poobede, keď mi zvoní telefón: „sme dole, čakáme Ťa“ ozýva sa Hankin nežný hlas. Pri aute sa konečne zoznamujem s Niki aj osobne. Už dlhšie spolu komunikujeme prostredníctvom Instagramu. Niki nádherne vyšíva a celý jej koncept, ako to robí, reklamuje, balí a predáva sa mi veľmi páči. Ak Vás zaujíma nežná výšivka pastelových farieb a prírodných a láskyplných motívov, kliknite na by__niki.
Späť však k foteniu. Nikine vlasy sú v realite ešte krajšie ako na fotkách. Teším sa, tešíííííím. Okolo piatej už stojíme v repkovom poli a vymýšľam. Najprv chcem obe ako sa prechádzajú, rozprávajú, skrátka širokouhlé pohľady. Už viete, že fotím Olym(pusom), mojim miláčikom. Na širokouhlé fotky zväčša používam 17mm pevné sklo s clonou 1,2. Keď mám dostatočný počet fotiek, presúvame sa medzi rákosie a stromy. Rozkladáme deku, Hanka vyberá hrozno a krásne červené jablká. Niki svoje ukulele. A ja mením objektív za 75mm f1,8. Líham do trávy, ešte niekoľkokrát vstanem a vytrhám trsy, ktoré mi prekážajú a konečne nechávam dievky samé so sebou a iba sem tam niečo poviem. Chcem autenticitu, nie umelú dokonalosť. Na záverečné portréty ešte mením objektív na 45mm, f1,2 a po hodine a pol mám kopec skvelých záberov na karte.
Ak sa Vám fotky páčia a tiež by ste chceli so mnou nafotiť niečo podobné, ale aj úplne iné, nech sa páči, píšte, volajte! Do skorého fotenia :-).
