Predsvadobné fotenie v skoré októbrové ráno

Konečne ďalšie predsvadobné fotenie. Juchúúúúúúú. Nie všetky moje svadobné páry chcú takúto fotoskúšku. Preto, keď Maťa – „moja“ najbližsia budúca nevesta – súhlasí, pociťujem obrovskú radosť vo svojich útrobách. A keďže som deň predtým absolvovala krásne ranné fotenie so Zuzankou a jej tibetskou miskou (access_zuzana_otrubova), hneď som vedela, že treba využiť tohtoročné čarovné jesenné svetlo. Avšak Maťa a Jakub majú svoje predsvadobné povinnosti, hrozí, že budú mať čas až niekedy okolo obeda – uff, fotografova nočná svetelná mora. Nič to, keď treba, tak treba. A zrazu: „cŕn, cŕn. Ahoj Zuzi, odpadlo nám stretnutie, čo sme mali mať, zajtra teda môžeme aj skôr.“ A moje túžby sú vyslyšané.

Stretávame sa v Sade Janka Kráľa presne o deviatej. Cestou ku kaplnke trhám listy žltej farby, veľa listov. Budú slúžiť ako predsvadobná kytica. Sad je takmer ľudoprázdny, paráda. A ranné svetlo je mäkké a ešte nie príliš silné. A určite nižšie ako v lete. Nechcem „môj“ pár dlho zdržovať, pred nimi je cesta do Banskej Bystrice. Ide nám len o ukážku ako to bude o pár týždňov približne vyzerať. Jasné, že im neukážem všetky svoje tromfy, veď ako by to potom bolo vo svadobný deň, žiadne prekvapenie?

Už dávno som nevidela tak príjemný, láskyplný pohľad v ženských očiach ako u Mati. Jej oči a vlasy sú mojimi favoritmi. Ešte neviem, či vlasy skončia vo svadobný deň v drdole alebo splynú na pleciach. Preto si vychutnávam tú krásu dnes. Najprv spravíme pár dynamických chodiacich záberov. Po nich stúpam na rebrík a sledujem ich bozkávačky z výšky. Potom skúsime zopár portrétnych póz. A aj zdvíhačku. Skrátka a dobre, za 30 minút zisťujem, že je to radostné fotenie. Sú uvoľnení, veselí, spontánni a milí. Dar z nebies. Už sa veľmi teším na svadbu o tri týždne. A tešte sa so mnou, bude ďalší blog :-).