Konečne. Keď ma snúbenci Maťa a Jakub ešte minulý rok na jar požiadali o službu svadobnej fotografky, veľmi som sa potešila. Maťa je nádherná žena, s nadšením chcem sledovať jej premenu na nevestu. Svadba sa má konať v novembri, v golfovom rezorte Tri duby (tridubygolf.sk). Nielen svadobný pár, ale aj nový svadobný priestor (pre mňa) šteklí moju zvedavosť.

Dohadujeme si termín predsvadobného fotenia na október. O tomto skvelom fotení som už písala, kto nečítal, alebo si nespomína, nech sa páči link predsvadobne-fotenie-v-skore-oktobrove-rano.

Týždeň pred termínom svadby mi Maťa volá, že svadba sa odkladá. Banská Bystrica sa dostala do červeného okresu. Ach jaj. Nevadí , počkám si.

4 mesiace prešli ani neviem ako. A jupíííí, konečne sa uvoľnili aj covid opatrenia. Nie síce na pôvodne plánovaný počet hostí, ale ani 20 to už nie je. Takže bude zábava, nielen obed s rodičmi a svedkami. Teším sa ako malé decko.

Hneď zrána (7:00h) obieham golfový areál. Je zamračené, pomerne chladné ráno. V diaľke vidím zasnežený Panský diel týčiaci sa nad Banskou Bystricou. Som zvedavá ako sa vyvinie počasie. Podľa predpovede by na obed malo zasvietiť slnko. Prajem si to, lebo fotiť nevestu a ženícha v zime nebude žiadna sranda. Zmrznú mi. A to nechceme.

Po pol hodinke fotenia areálu sa presúvam k domčeku, kde sú ubytovaní skoromanželia. O 8:00h prichádza Beáta Jablonská – makeup artistka z Banskej Bystrice ( ladyb909/). A hneď sa púšťa do práce. Maťa sadá na stoličku pod strešné okno a Bea vybaľuje svoje maľovátka. Veeeeeľa maľovátiek. A ja sledujem so zatajeným dychom. Postupne vidím premenu. Zo sympatickej prirodzenej ženy sa Maťa mení na ženu zo svadobného katalógu. Je krásna. Čo krásna, nádherná. Popri foteniu si zároveň počas líčenia pripravujem aranžmá ženskej a mužskej verzie svadobného oznámenia. Je to radosť. Matine oznamko fotím hneď vedľa stoličky na ktorej sedí s vrstvami makeupu na tvári, zatiaľ čo Jakubove oznamko fotím na fialkastom chlpatom koberčeku v jeho izbietke. A čas letííííí. 

Presúvame sa. Kam? Do Salon de Paris v  Banskej Bystrici (kralovska_koruna.bb/). Vo dverách nás víta veľmi sympatické žieňa, príjemne nevtieravo upravená Zuzanka Melicherová (zuzanamelicherova/). Už dávno som nevidela niekoho s tak milým úsmevom a profesionálnym prístupom. Počas dvoch hodín, kedy šikovne upravuje husté dlhé vlasiská našej nevesty, sledujem príjemnú atmosféru, ktorú Zuzanka okolo seba vytvára. Keby som prišla s blbou náladou, predpokladám že po piatich minútach v salóne by som sa už smiala. Matine vlasy prechádzajú rôznymi procedúrami – od krepovania špeciálnou kulmou (to aby jej účes dobre držal, keďže má vlasov na tri hlavy), cez natočenie, až po vypnutie a zalakovanie. A samozrejme dozdobenie drobnými kvietkami od Madelaine – tvorcov svadobnej kytice a pierka (madelaine_wedding_event_design). Veď pozrite, Zuzanine prsty šikovne zmenili ťažké rovné nevestine vlasy na bohaté lokne. Milé nevesty, ak máte svadbu v okolí Banskej Bystrice, určite, naozaj určite, choďte za frizúrou k Zuzanke. Budete mať pocit, že ste jedinečné, najkrajšie a k hosťom sa vrátite s perfektnou náladou.

Po návrate do rezortu si dávame chvíľku pauzu. Potrebujem sa najesť a napiť. V hlavnej sále dievčatá z madelaine_wedding_event_design práve končia výzdobu svadobných stolov, tak využívam čas, kým mi prinesú raňajky a fotím. A hneď potom ideme na obliekanie nevesty. Máme aj hlavnú družičku, bude sranda. A veru je. Najskôr nafotím svadobné šaty ešte na vešiaku (svadobnysalonlubica) a postupne sa Maťa oblieka. Sesternica družička je viac než nápomocná. A obe majú krásne úsmevy. Radosť fotiť. Fakt radosť. Na záver si Maťa obuje svoj dar z rozlúčky so slobodou. Kamošky jej vybrali mimoriadne zaujímavý darček. Schválne či uhádnete čo to je? :-))))))

A teraz ticho … je tu krátka intímna chvíľka nevesty – náušnice a voňavka. Mrzí ma trošku, že nemám nejaké tmavé pozadie, aby strek z voňavky bol aj vidieť, nič to však nemení na tom, že Maťa si túto chvíľku naozaj vychutnáva.

No čo poviete? Prekrásna. Ešte na pamiatku pár obrázkov s družičkou a šup do tenisiek. Nevesta má teraz chvíľku voľna.

Idem pozrieť ženícha. Jeho izbička je malinká, biela, nič, čo by som nejak extra mohla použiť. Tak teda úplne jednoducho, biela stena v pozadí, neskôr dvere. Topánky, opasok, hodinky, vesta … ups, švihajme, čas nás tlačí …

Pôvodne sme chceli “first look” urobiť vonku. Ale nestíhame a preto akčne navrhujem, aby Jakub prišiel pozrieť svoju ženu do jej apartmánu. Voila, bolo to milé, nenútené, dojemné. Starnem veru, pravidelne sa pristihujem ako mi pri fotení v istých chvíľkach vlhnú oči. A aj slza niekedy vytryskne. Čo už, keď je to niekedy tak láskavo dojemné …

Je čas na pózovačky vonku. Maťa odmieta akúkoľvek pomôcku na zahriatie, či už kabát, alebo deku. Svieti síce slnko, ale vetrisko je poriadne a teplota vzduchu tiež nič moc. Slnko je silné, niektoré moje ráno vybraté zákutia nie sú až tak fotogenické. A tak skúšame a nakoniec z toho vychádza celkom pekná zbierka záberov. 

Svadobný obrad sa koná v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v centre Banskej Bystrice. Cestou sa nám na aute uvoľní kytica z kapoty, trošku vzrúša nikdy nezaškodí. Potom stratíme niektoré autá z dohľadu, ale to tiež nič neznamená. Skrátka a dobre, drobné svadobné zapeklitosti, ktoré odhodlanie snúbencov nijakovsky neoslabia.

Sme na námestí. Vystupujúc z auta, všímam si ako majestátne a zároveň jemne kostol zvonku na mňa pôsobí. Keď do neho vstupujem, cítim ako vždy, pokoru. Malý človiečik v Božom chráme. Kostol je krásny, presvetlený, pán farár veľmi milý a ústretový. Obrad prebehne bez omše, farárove slová hladia na duši.  Výmena obrúčok a prvá pusa. Podpisy a slávnostná ulička. 

Sme vonku. Novomanželov objíma krásne mäkké teplé svetlo. Zdanie však klame, je zima a tak sa väčšina gratulantov rozpŕchne hneď ako povedia Mati a Jakubovi pár milých slov. Nič to, fotíme sa aspoň s tými, ktorí vydržali.

Na Troch duboch nás už čakajú. Pripravený je DJ aj s tanierom na rozbitie. Predtým ale spoločné sústo. Pozametané a ani nestíham reagovať a už Kubo zdrapí nevestu na ruky a prenáša ju k svadobnému stolu. Ach jááááj, dačo rozmazané, dačo ostré. 

Príhovor má svadobná mama zo ženíchovej strany. Všetci so záujmom počúvajú, sem tam vyhŕkne slza, sem tam zaznie smiech. Spoločné jedlo a prvý tanec. Nálada je perfektná. Vôbec necítiť obmedzený počet ľudí, hostia si svadbu naozaj užívajú.

Hodiny plynú ani neviem ako. Zrazu je predo mnou torta. Prvý rez je pre mamu nevesty, druhý ženícha. Potom rezy pre otcov.  Zvyšok krájania prenechávajú manželia tetám v kuchyni. A hneď, aby slobodným dievkam nebolo ľúto, hádže Maťa kyticu do pléna. A kto ju chytí? Jedna z najmladších svadobčaniek, rodičia sa majú na čo tešiť :-))) .

Máme tu vrchol svadby – polnočné čepčenie. Až teraz sa podľa tradície mení stav slobodný na stav manželský. Snímaním vienka (závoja) sa nevesta vzdáva svojej slobody a stáva sa vernou manželkou svojho ženícha. DJ kladie neveste zásadnú otázku: “ dovolíš z hlavy svojej vienok sňať, alebo volíš nechať hlávku svoju radšej sťať?”. A po kladnej odpovedi, radšej veru ten vienok, je neveste na hlavu založený čepiec – symbol novej éry v živote vydatej ženy. Odteraz sa stáva vernou, milujúcou a podporujúcou manželkou.

Milá Maťa, milý Jakub, prajem Vám všetko všetulinko dobré na Vašej spoločnej ceste, nech ste k sebe láskaví a milí ako teraz. A nech Vám stihnem nafotiť aj zlatú svadbu :-))) (bacha, to budem mať rovných 100 rokov .-) … ale stálo by to za hriech, všakže :-)? Najstaršia fotografka v histórii, predpokladám.).