Kedysi dávno som bola na zájazde po nórskych fjordoch. Keď sme stáli na nábreží v Oslo, na zemi sa predo mnou povaľoval farebný obrázok hôr, mora, červených domčekov. Zaujal ma. Zdvihla som ho a prečítala názov. LOFOTY . V tom čase som nemala ani páru kde to je. Po návrate domov sadám za počítač a googlim. A wikipédia mi prezrádza: “Lofoty sú súostrovie pri nórskom pobreží tvorené asi 80 ostrovmi, medzi ktorými sú Austvågøy, južná časť ostrova Hinnøy, Skrova, Gimsøy, Vestvågøy, Flakstadøy, Moskenesøy, Værøy a Røst. Hoci sú označované množným číslom, v nórčine je ich názov – Lofoten – jednotným číslom, zloženým zo slov „lo“ (rys), „fot“ (noha) a určitého člena „en“. Názov Lofoten je modernou formou slova Lofotr, čo je starý názov ostrova Vestvågøy. Ležia na pobreží Atlantiku, asi 100 až 300 kilometrov severne od severného polárneho kruhu. Žije tam približne 24 tisíc obyvateľov na rozlohe 1227 km². Živia sa rybolovom a turistickým ruchom.” Opieram si hlavu o stoličku, zakláňam hlavu, zatváram oči a v mysli mi prebehne moje obľúbené: “tam by som raz chcela ísť.”

Neviem ako Vám, ale mne sa zvyknú priania plniť. Kamarátka Katka, ktorú poznám z ephoto.sk, a s ktorou sme si dali naše prvé osobné rande priamo v Kathmandu, dlhodobo žijúca v Škótsku, prišla na Slovensko. Dali sme si zraz nad petržalskými pečenými rebierkami. A tu zrazu: “Zuza a Ty nechceš ísť s nami na Lofoty, niekedy začiatkom mája?” A bolo vymaľované.

Sedíme v aute, smer Schwechat. Je nás rovných 8, plné dve autá, ktoré si prenajmeme na letisku v Nórsku. Naplánovaný máme týždňový pobyt, 6 dní na Lofotoch a ten posledný v Oslo. Prejdeme všetky ostrovy, nájdeme skrytú pláž Kvalkika a Unstad a zjeme miestne jedlá. To posledné sa nám ale nedarí. Pri cene 40 eur za polievku sa nám ihneď zachce vlastných receptov.

Nejdem rozpisovať každý deň, zhrniem len, že po Škótsku to bola druhá najfotogenickejšia destinácia v mojom doterajšom živote. Akoby menšie Tatry vyrastali priamo z mora. Letné polnočné slnko, pach sušených tresiek, nádherná krajina, more, hory … to všetko spôsobovalo môj súkromný pocit šťastia. Pod strechou sme strávili dve noci. Raz kvôli neutíchajúcemu silnému dažďu a ten druhý, nuž rozložiť stany na námestí v Oslo by asi nebolo to najlepšie riešenie. A okrem toho, taká sprcha a mydlo … hmmm, majú svoje čaro. Ale inak, nocľah pod šírym lofotským nebom. Sloboda a voľnosť. Večerné trkotanie pri fľaške, polnočnom slnku a ohni. Ranné umývanie zubov v mori alebo najbližšom potoku. Riady najradšej rýchlo vypláchnuté, teplota severného mora nič moc. Skrátka, nádherná dovolenka s nádhernými ľuďmi. Vrelo odporúčam.