Jedného dňa mi zazvonil telefón. „Zuzi, naša Hanka nič nechce k narodeninám a keď som minule videla fotky, čo si fotila mamu s dcérou, napadlo mi, že dám Hanke takéto fotenie ako darček“. Veľmi som sa potešila. Neviem prečo, ale fotenie tohto druhu mi robí prenáramnú radosť. Mám šťastie, že sú všetky baby uvoľnené, usmievavé, prirodzené. Dohodli sme teda termín. Z dôvodu očkovania proti COVID nám však vyšiel až ten druhý.
Zobúdzam sa do slnečného dňa. Pofukuje príjemný osviežujúci vetrík. Doobeda fotím niečo iné, narodeninové fotenie sme dohodli až na 17:00h. Chcem pekné svetlo zapadajúceho slnka v lese.
Stretávame sa na Patrónke na zastávke autobusov. Hanka dovtedy netuší, čo sa ide diať. Až na mieste jej zrazu mamka podáva obálku. Je v nej kartička s prianím a popisom darčeka. Hanka sa prekvapene pozrie na nás obe a ja sa musím smiať. Vravím:“neboj, bude sranda. Nesiem vám aj vlčie maky, deku, nájdeme pekne nasvietené miesto a zložíme sa tam.“ Ivanka razom dodáva:“ Upiekla som mafiny, mám aj jahody a čučoriedky, a nesiem Ti Hani aj rôzne veci na prezlečenie, keby si chcela.“ S tými vlčími makmi som sa trafila. Spontánne mi napadlo ich vziať. Hneď na zastávke si všímam, že má Ivka v ušiach makové náušnice. A keď na deke vyťahuje sukňu so vzorom vlčích makov, priam sa hrdím ako som sa trafila.
A potom sa už vzďaľujem od deky a dievčat. Sadám si do trávy a sledujem ich hrátky. Sem tam kvôli svetlu trošku zamudrujem, ale inak sú dievky skvelééééé. Malú vrásku na čele mi prekvapujúco spôsobuje Oly (rozumej Olympus fotoaparát). Po zhruba pol hodinke fotenia sa rozhodol zaštrajkovať. Chvíľku mi trvá, kým ho presviedčam k pokračujúcej spolupráci. Netuším, čo mu je, vyberám baterku, nahadzujem nanovo karty, vymieňam objektív. Nič. Potichu mu šepkám:“drahý, bez Teba som nahraná, skús sa trošku premôcť a pokračovať vo svojej skvelej práci.“ Asi to chcel počuť, už som mu dlho nepolichotila, lebo v tej chvíli opäť naskočil a fotil o sto tristo. Stihli sme aj vlčie maky, aj bublifuk, aj váľanie sa v tráve. Dokonca sme všetko zjedli. Užili sme si to, myslím, všetky tri. Teda ja rozhodne.
Už sa teším na ďalšiu fotoakciu.
Do skorého fotenia!
P.S. Fotiek je oveľa, oveľa viac, z kapacitných dôvodov však dávam len niektoré.
