Musím priznať, že liptovské svadby sú pre mňa srdcovou záležitosťou. Keď mi Veronika a Ondrej na svadobnom veľtrhu (svadobnyveltrh.sk) zdelili, že ich svadba bude na Liptove, zaraz som vykríkla: “ dám Vám špeciálnu cenu, keď si ma vyberiete“. „Ale my chceme len skrátené fotenie, portréty a obrad, gratulácie a pár spoločných fotiek s rodinou a kamošmi. To sa Vám asi z Bratislavy neoplatí.” „To vôbec nevadí, spravím si liptovský výlet.“ Od veľtrhu prešiel týždeň, dva, prešiel mesiac. Nič. Túto svadbu preto vypúšťam z mysle. A o dva mesiace prekvapenieeeeeee. „Zuzana, platí ešte Vaša ponuka?“ čítam v správe. Mrknem do kalendára, termín stále voľný. Bez zaváhania odpisujem: „Jasné“.
V augustový piatok (mimochodom piatkové svadby milujem) sa stretávame v Závažnej Porube, pod lesom, pri nevestinej húpačke z detstva (mailom som dostala presné inštrukcie s GPS súradnicami). Moja ľúbezná liptovská druhá rodina ma vezie priamo na miesto. Týmto jej opakovane zas a znova ďakujem.
Na mieste je ženích s hlavným svedkom, nevesta posiela správu, že bude chvíľku meškať. Nevadí, zatiaľ si obzerám húpačku a vedľajšiu lúku. Už sa mi v hlave skladá scenár fotenia. Medzitým Ondrej dozdobí húpačku a už počujeme prichádzajúce auto. To je znamenie, že ženícha musím natočiť tak, aby nevidel nevestu. Ako prvý bod nášho fotenia je totiž „first look“. Z auta vybehne nevesta, krásne vlasy, krásne šaty. Vedľa nej cupocú dve dievčence – družičky. Široké úsmevy, sympatie okamžité. Zbehnem z briežka a vysvetľujem neveste aký mám plán. Milo sa usmeje a žmurkne: „Rozumiem“. Bežím teda naspäť k ženíchovi, usmejeme sa na seba, on si už verziu scenára vypočul a kúsok nad ním vyťahujem foťák, spravím svoju žirafiu pózu a film sa môže začať.
Zabudla som pár slov o počasí. Momentálne je dusno, slnečno, tesne pred búrkou. Medzi lúčmi na nás padá aj pár dažďových kvapiek, preto nevesta kráča k ženíchovi pod dáždnikom. V diaľke sa ozýva hrmenie, len dúfam, že to stihneme pred lejakom. Asi ešte nikdy sa mi tak nestriedalo slnko a mraky. Nastavím expozíciu a prááásk, zotmie sa. Prestavím teda podľa mrakov a práááásk, slnko. Zábavné fotenie.
Po hrátkach na lúke zídeme k húpačke, na pamiatku pre nevestu cvakneme pár obrázkov a presúvame sa pod les. Veľmi sa mi páči briežok medzi lúkou a lesom. Náš pár nechám prechádzať sa hore dole. Sú skvelí, neťaží sa im zopakovať výstup aj niekoľko krát.
Za odmenu vyberáme deku a šampus, je čas trošku si oddýchnuť.
Zvuk hromu už počuť celkom zblízka. Pri pohľade do diaľky to odhadujeme na pár minút a príde mela. Ako potvrdenie môjho odhadu na nás začnú padať prvé kvapky. Ale ešte chceme, na Veronikine prianie, aspoň zopár fotiek na šamrlíku a s družičkami. Akoby nás tam hore dakto počul a stlačil vypínač. Kvapky prestávajú, hromy stoja, ba dokonca vychádza slnko. Dusno na skapanie ale rýchlo bežíme k húpačke. Veď ako sa vraví – ticho pred búrkou.
Len čo cvaknem pár záberov s družičkami, slnko sa schováva, tentokrát do zhluku čiernych mračien, vyzerá, že na dlhšiu dobu je po ňom. Končíme, treba sa nám pobrať do kostola. Nevesta s družičkami schádzajú prvé, my ešte poupratujeme, poschovávame čo treba.
Kým zídeme k autu, hustota kvapiek stále nedosahuje kritickú hodnotu. Ťahám teda nevestu z auta von: “poď, dáme ešte pár cvakov na pamiatku aj s autom. Nech máte.”
Obrad sa koná v evanjelickom kostole v Závažnej Porube. Viac o ňom si možete prečítať tu: 90-rokov-kostola-v-zavaznej-porube. Hostia sa usádzajú, je čas stíchnuť a počúvať slovo Božie.
Poviem Vám, je to krásny obrad. Pán farár pekne a múdro hovoria. Speváčky krásne spievajú. Veronika s Ondrejom majú milé spontánne a uvoľnené reakcie. Od sĺz, cez smiech i zabudnuté vety, ale vždy s pohľadom plným lásky.
Nasledujú gratulácie a spoločné fotky, ale tentokrát už nezverejním viac. Nie je treba. Chcem Vám tým povedať: “je mi naozaj jedno, či fotím svadbu za 300, či 1000 eur. Každú jednu sekundu Vám venujem rovnako, som tam s Vami plne prítomná a prajem Vám všetko šťastie sveta!”
P.S. Milá Veronika, milý Ondrej. Ďakujem, že som s Vami mohla prežiť krásny deň. Veľa lásky a spokojných dní na Vašej spoločnej ceste Vám prajem a nech sa Vám darí v zdraví a šťastí. Lásky plný svätý dom som videla na vlastné oči.