Stojím na svadobnom veľtrhu (svadobnyveltrh.sk) pri svojom výstavnom stole, keď tu zrazu dve dievčence, jedna blondínka, druhá brunetka, prechádzajú okolo. Spýtam sa: “A vy už máte svojho svadobného fotografa?” Obe sa obzrú, pristúpia ku mne a vravia : ”veru ešte nie”. “Tak už máte” zasmejem sa. Zalistujú v albume fotografií, pozrú fotoknihu, dačo si zašušocú a padá otázka: “a máte voľný termín?” Beriem do rúk mobil, nalistujem v kalendári a so smútkom vravím brunetke: “bohužiaľ”. Blondínke však vyčarím úsmev na tvári, ktorý sa ešte zväčší, keď jej ponúkam výstavnú zľavu, ak si ma rezervuje do polnoci.” “Vás ja potrebujem”, s týmito slovami odchádza k ďaľším svadobným dodávateľom.  

Na veľtrhu je to všelijak, niekedy si myslím, že je svadba dohodnutá a nič a naopak, to čo vyzerá len ako drobná konverzácia skončí svadobným fotením. Na moju veľkú radosť je objednávka do polnoci v mailovej schránke. Paráda.

Moje druhé stretnutie s blondínkou, tentokrát aj s jej polovičkou, prebieha v kaviarni v Pezinku. Namiesto hodinovej konzultácie sa zakecáme na tri hodiny, ešteže polovička musí na zápas. Aký? Futbalový. 

Dajana a Peter. Tak sa volá môj svadobný pár. Od prvej sekundy sú mi sympatickí. Obaja. Veľmi. Ich svadba bude pravdepodobne poslednou svadbou sezóny, tzv. sladká bodka. A keďže nevesta miluje fotky, najmä tie čiernobiele, okrem poslednej, a to ešte v tejto chvíli netuším,  to bude aj svadba s najviac fotkami za celú moju svadobnú foto-éru. Odovzdaných bude okolo 1800 fotiek :-).

Pozývam Vás, aspoň čiastočne, nahliadnuť do ich svadobného dňa.

Mávam vo zvyku, ak ide o mimobratislavskú svadbu, prísť o deň skôr. Vyhýbam sa tak stresu z cesty, z meškania, z čohokoľvek. Keďže svadbu máme v Šenkviciach (senkvice.eu), moja preprava tam je viac než pohodlná. Vlakom, za čas rýchlejší akým sa dostanem v Bratislave z Dúbravky do Rače. Na stanici ma čaká Peter, vezie ma rovno do kulturáku (kulturne-a-informacne-stredisko). Tam to už vrie, prípravy sú v plnom prúde. Kvety, poháre, sviečky, trblietky … všetko sa vykladá, do toho privážajú koláče … kto a kedy rozvezie výslužky? Alkohol sa už chladí? Kde sú príbory? … no skrátka pravý predsvadobný virvar.

Vzďaľujem sa o poschodie vyššie, beriem obálku so svadobným oznámením, doplnky nevesty a ženícha sú už na mieste. Aj svadobné šaty so závojom. A tak zabúdam na čas a …

Kým sa ja hore “zabávam”, dole sa kultúrna miestnosť mení na miestnosť svadobnú. Až k nepoznaniu. Keď do nej vojdem, ostávam prekvapene stáť … toľko drobností a detailov, presne podľa nevestiných predstáv … družičky si veru poriadne mákli … a jasné že aj nevesta … 

Svadobné ráno. Vstupujem do miestnosti, kde to hýri krabičkami, téglikami, kazetami, farbami, vôňami … Janka Dubanová (jana_dubanova) má okolo seba porozkladané všetky svoje zázraky. Podávam jej ruku, ešte sme spolu nerobili. Som zvedavá na jej prácu. Toto je moja obľúbená časť svadobného dňa, sledovať vizážistky v ich kráľovstve a vidieť postupnú premenu dievčat na nevesty. Za mňa je Jankina robota úplná pecka, beriem ju všetkými desiatimi. A čo vravíte Vy?

Nevesta žiari, páči sa sama sebe a to je tá najväčšia radosť pre Janku. A pre mňa tiež, lebo fotiť nespokojnú nevestu, to Vám je pekelná „sranda“. Veruže aj také už bolo. 

Teraz šup šup náušnice a hor sa do šiat. Nápomocné družičky robia svoju prácu, obliekajú, vtipkujú, ukľudňujú, rozosmievajú … skrátka máme super atmošku … ale príde aj na vážnu chvíľku … v momente ako nasadí Janka neveste závoj … slzy, tras, nervozita … ešteže tu máme sestru Táničku. Tá chmáry rýchlo zaženie. A chystá sa svadobná mama, bude “first look” s maminou.

Sadám do auta a tradááá za ženíchom. Aj ten sa predsa chystá …

Do kostola sa presúvam spolu so ženíchom a jeho družbami. Na rozdiel odo mňa si oni ešte dajú malé zastaveníčko na posilnenie. Ja zatiaľ trielim do kostola (farnostsenkvice.sk) ponastavovať všetky clony, časy, ISO, ostrenia :-))). 

Kým sa všetci hostia presunú na sobáš, mám chvíľku len pre seba.  Sadám si na kostolnú lavicu a vychutnávam ticho a chlad. A predstavujem si, kde budem stáť keď bude prichádzať ženích, svedkovia, družička s obrúčkami a zlatý klinec – nevesta. A keďže ženích uvidí nevestu po prvý krát v svadobných šatách až pri Oltári, moja úloha je zachytiť aj jeho pohľad, keď ju zbadá. No a potom už klasika, požehnanie, sľuby, prstene, bozk a tak ďalej. 

Gratulácie. Toľko gratulantov som už dávno nefotila. Asi v polovici čakajúcich si už necítim ruky, Pri pohľade na nekončiaci sa rad ďalších gratulantov mi je jasné, že mladomanželia sú obľúbení medzi starými i mladými. Zabúdam na bolesť a cvakám ďalej. Kopec smiechu, plaču, radosti a dojatia. To je môj liek. Za pol hodinku tu človek zažije všetko. Aj prekvapenie pre novomanželov na záver .-). 

Spoločné fotky fotíme hneď po gratuláciách, aspoň tie základné. A kým sa svadobčania presúvajú peši z kostola k Domu kultúry, ja sadám k šoférovi a taho do kulturáku po pansky, bo mi je treba na balkón vyliezť a odfotiť všetkých svadobčanov zhora, ďalšie z nevestiných prianí. Mimochodom, v tento deň zrovna prebiehajú voľby, ľudí je kopec všade naokolo. Aaaale, podarilo sa.

Oficiálnu časť máme za sebou, poďme sa konečne zabávať. Jasné, že začneme črepinami pre šťastie a prenesením nevesty cez prah. 

Pokračujeme nevestiným príhovorom, ktorý rozplakal nielen ženícha ale aj družice. Trošku si zajeme a potešíme oko pohľadom na podávané dobroty. Mňam. Ešte teraz mi sliny tečú.

Po dobrom jedle sa treba hýbať. Čo tak prvý novomanželský tanec?

A teraz tíško. Na chvíľku opúšťame svadobných hostí a ideme sa zabaviť do vinohradu a na futbalové ihrisko. Vo štvorici. A s foťákom. Je tu svadobné portrétové fotenie.

Otvárame dvere a juchúúúúú, hostia sa bavia, tancujú, spievajú, DJ Martin Kučeriak odvádza skvelú prácu. A keď sú všetci už tak dobre roztancovaní, je čas vytancovať svadobné mamy. A po nich každého, komu sa bude chcieť …

A teraz trošku trendovo … okuliare s menami svadobného páru a dátumom svadby sú v tejto sezóne hitom, opúšťam teda tancujúcich a beriem prianie nevesty za svoju fotografickú povinnosť … “Zuzi, nafoť čo najviac hostí s okuliarmi, spravíme si potom z toho video” … a tak klepkám ľuďom po pleci, robím psačie oči, prosím, smejem sa … na tejto svadbe sú však všetci hostia ochotní a radostní, ani jeden si,  hoci aj po počiatočnom ostychu (myslím staršie ročníky) nerobí “hanbu” … tak schválne, dôkaz že neklamem … aspoň zopár … .

A ešte kúsok tanca, po ňom sa už krája torta. A po torte opäť do tanečného kola. A aj mimo neho.

Teraz trošku zmeny, treba sa nám čerstvého vzduchu nadýchať. Berieme zopár svadobčanov von a prskáme. Nie úplne pod prskavkami, nevesta sa bojí o šaty, ale v správnej vzdialenosti, nech máme aspoň pár prskov. Našťastie nám všetko horí  ako a kde má. A hneď potom sa trošku povenujem svadobnému páru. Nech maju pamiatku nielen na hostí ale aj na seba.

Keď sa nám nevesta a ženích do sýta vyzvŕtajú, treba im ďalšej dôležitosti porobiť. Nevesta hádže kyticou (ktože nám ju chytí?) a ženích sťahuje podväzok (komuže ho odovzdáva?).

Blíži sa polnoc. Do miestnosti vstupuje veselá chasa v ľudových krojoch (fs-mladost.sk), aby už o krátku chvíľku, hneď po ľudových prekáračkách, piesňach a tancoch, začepčili nevestu a od ženícha vymámili sľub poslušnosti. Prekvapenie pre mňa, hádzanie peňazí po zemi a nie do klobúka pri tanci. A aká šikovná je naša nevesta pri ich zbieraní :-). Posledný tanec vo svadobných šatách a mladomanželia nám miznú z dohľadu …

Na chvíľku ustáva ruch, hostia viac debatujú ako tancujú. Ako sa vraví, ticho pred búrkou. A veruže poriadnou búrkou. Všetci v miestnosti začínajú vrtieť striebornými mávatkami, kto môže skáče na stoličky, hukot, vreskot až bubienky praskajú. To nám do sály opäť vstupujú naši manželia. Takéto “entré” som veru ešte nezažila. Paráda. 

Každá búrka má však koniec, nechajme mladých vychutnať si svoj “ploužák”. Popritom sa s Vami pomaly lúčim. Bola to vskutku skvelá bodka za sezónou, ďakujem všetkým svadobčanom za viac ako skvelú atmosféru a prijatie. Vari niekedy opäť do videniaaaa!

P.S. A ako mám vo zvyku, nech sa páči prianie novomanželom: “Milá Dajanka, milý Peter, prajem Vám nech sa s rovnakou láskou v očiach ako dnes pozeráte jeden na druhého aj o 50 rokov, nech ste si vzájomnou oporou a tou druhou polovicou po zvyšok Vašich životov a nech Vás baví baviť sa v rovnakej sile ako v tento výnimočný deň.”