V priebehu tohto týždňa sa mi podarilo dostať sa hneď na dva kurzy usporiadané AKF (Akadémia kreatívnej fotografie – akf.sk alebo akf_bratislava). Prvý bol už dlhšie plánovaný a ten druhý? Pravdepodobne zásah „zhora“ .-))).

Kedysi som povedala: „ľudí a nedajbože svadby ja NIKDY fotiť nebudem! Sama sa nerada fotím, nebudem teda tým druhým robiť rovnako zle.“ Neviem, ako Vám, ale mne sa v živote deje, že keď poviem slovo NIKDY, mám priam istotu, že sa daná vec stane. Akoby som poslala objednávku. Takže zo slov nikdy nebudem fotiť ľudí a nedajbože svadby sa dnes stáva moje povolanie. A keďže som v dávnych časoch navštevovala výhradne kurzy o fotení krajiny, ktorému som sa venovala približne od roku 2008, mám akýsi deficit, čo sa týka vedomostí o fotení ľudí, predovšetkým v ateliéri. Moje skúsenosti s ním sú asi tak na úrovni eléva. Ateliér kedysi fungoval výhradne na moje fotky na pas, občiansky preukaz, či električenku. To je zhruba tak všetko. Aaaa, pardón, moj najhorší zážitok z vlastnej svadby v roku 1991 bol práve z ateliéru. Zo strany fotografovaného mám teda nádhernú skúsenosť ako sa to robiť nemá. Zo strany fotografa som trošku pootravovala kamošov fotografov, navštívila ich ateliér, ďakujem Linda Kisková Bohušová (lindia.sk) –  a Stano Jendek (stanojendek.sk) za Váš čas a trpezlivosť. No a potom som si povedala, že mi ešte treba nejakú lektorskú prednášku, nech to všetko dáko v tej mojej hlave zapadne ako správny puzzle obrázok. A tak,  keď na mňa niekedy začiatkom leta vyskočil na FB inzerát AKF, že sa bude konať workshop s názvom „Ovládnite fotoateliér“, okamžite som naň klikla a zaplatila zálohu.

Minulý piatok poobede som konečne zavítala na Mickiewiczovu 2. Spolu s ďalšími štyrmi dychtivými účastníkmi sa dozvedáme kadečo. Lektorom je Branislav Vaněk, človek to skúsený a ostrieľaný.  Najprv sa venujeme teórii: Aký je rozdiel medzi domácim a profesionálnym ateliérom? Čo sú to trvalé svetlá, systémové blesky, či zábleskové systémy? Aké je základné nastavenie hodnôt vo fotoaparáte pri fotení v ateliéri? Samozrejme, že dostávame možnosť vlastnoručne si vyskúšať nastavovanie rôznych statívov, difúzorov, modifikátorov, čo je úprimne povedané moja nočná mora. V detstve som mala až hrôzu zo skladačky Merkur :-))).

Druhá časť kurzu je venovaná praktickým ukážkam svietenia. Modelmi sme si sami sebe navzájom. Teda úvod na seba berie Braňo, pózuje najskôr pred čiernym pozadím, potom pred bielym. Ukazuje nám rozdiel svietenia jedným svetlom a dvomi svetlami, kde sa dostáva žiara do vlasov. Potom vidíme rozdiel, keď fotíme model pred bielym pozadím ale bez nasvietenia tohto pozadia a keď ho nasvietime. Fuuuuuu, rozdiel ako hrom.

Ďalšou bombou je použitie farebných gélových filtrov, najprv červeného a neskôr kombinácie červeného a modrého. A samozrejme, aký je rozdiel keď farebný filter použijeme na nasvietenie pozadia a keď na nasvietenie modela. No a prichádza aj pikoška, tzv. hororové svietenie zdola. Používa sa skutočne len na zostrašenie atmosféry. Má aj iné meno, tzv. nelichotivé svietenie. Štyri hodiny ubiehajú akoby bičom praskol. Na ukážku tzv. Rembrandovského svietenia už nevydáva, tento kurz na to ale nie je určený. Hneď teda Braňovi kladiem závažnú otázku: „A kedy bude kurz o portréte v ateliéri?“ „Hmmmm“ znie jeho odpoveď. „V túto sobotu, ale už je obsadený. Ďalší bude až niekedy na jeseň“. „Škodaaaaa“ smutne sklápam oči, baliac si caky paky. Odchádzam domov. A čo sa nestalo? O dva dni na to dostávam mail, kde mi Braňo oznamuje: „Zuzi, pýtala si sa na ten kurz, jedno miesto sa nám uvoľnilo, tak ak chceš prísť, daj vedieť.“ Juchu, juchu, juchuchuuuuu. Vedieť dávam okamžite.

Načítať viac
Je sobota, do týždňa a do dňa som opäť, tentokrát už,  na známej adrese. Našim lektorom je Marek Gavlák www.marekgavlak.com alebo marek.gavlak. Od prvej vety mi je Marek sympatický. Vidno, že je svetaznalý a rokmi ostrieľaný profík, ktorý sa rád podelí o skúsenosti nielen ohľadne technickej stránky fotografie, ale najmä o informácie, ako to vo svete fotografov a zákazníkov naozaj chodí. Má zmysel pre humor a sem tam povie mierne expresívnejší výraz, čo je mne veľmi blízke :-))). Dnes sa nám bude venovať plných 8 hodín. Vonku leje, vzduch v miestnosti je nehybný, ale ani na chvíľku nemám pocit, že som unavená, či sa dokonca nudím. Kľudne by som počúvala aj ďalší deň. Dostávame teóriu o svetle – priamom, odrazenom a rozptýlenom. Vysvetľujeme si, čo je to svietenie zhora, trojuholníkové svietenie (môj obľúbený Rembrand), svietenie zboku, kontra, či backlight, svetlo zdola a už spomínané „nelichotivé“ svietenie. Vidíme rozdiel, ak je model nasvietený jedným svetlom a vzdialený od pozadia je 2 m alebo len 0,5 m. Po úvodnej teoretickej časti dostávame pol hodinu na obed. Padám do mojej obľúbenej neďalekej kaviarne Matsu-Matcha (matsu-matcha.com), sŕkam cappuccino, pojedám brownies a padám späť.

Poobede prichádza „naša“ modelka Júlia. Prezradím, že okrem modelkovania je Júlia zaujímavá fotografka (juliheld.sk/welcome alebo juli.held). Je prirodzene pekná, veľmi jemne namaľovaná a žiaden horenos. Ochotne plní naše požiadavky. A keďže sme v plnom počte, že je tých požiadaviek a nápadov neúrekom. Marek nám ukazuje v praxi, ako by čo nasvietil on, kedy sa aké svetlo hodí a kedy nie. Popri tom nám ochotne drží ventilátor, skrátka a dobre, my sme fotografi a on s Braňom sú naši asistenti. Kiežby to tak bolo aj v skutočnosti :-))). V záverečnej časti odovzdávame kartu s našimi výtvormi a všetky si ich prejdeme na veľkej obrazovke. Marek nám k nim pridáva svoje pripomienky, čo je ok, a čo už nie, kde sú prípadné technické, či kompozičné chyby. Až mi je ľúto, že je koniec. Nuž čo, je čas na moju samostatnú prácu s portrétmi. Čo mám vedieť, to už viem, ostatné je o praxi.

Ďakujem všetkým, organizátorom, Júlii, svojim spolužiakom, bola to naozaj perfektná sobota!