Nepiekla som už poriadne dlho. Nechcelo sa mi, nemala som chuť, nevidela som dôvod prečo … ani neviem, čo z toho.

Jedného rána sa však budím s čudným pocitom, ktorý po chvíľke nadobúda jednoznačný význam: „dnes ráno musím raňajkovať bábovku s kakaom“. „Čo Ti šibe?“ znie mi rozum v ušiach. Ale akýsi druhý hlas kričí: „chcem báááááábovkúúúúúúú.“ Dilema. Rozum, či chtíč? Kto bude víťaz? Asi už tušíte, kto získa medailu.

Keď piecť, tak nech je to pekné. Keď to má byť pekné, tak nech to stojí za fotenie.

Vyťahujem starú bábovkovú formu ešte z čias „za vydata“, knižku s overenými receptami našej mamy (keď som sa vydala, presedela som hodiny písaním receptov mojich obľúbených domácich jedál) a stojan na koláče, krásny, sklenený, s poklopom. Pri čítaní receptu zisťujem, že doma nemám všetky požadované ingrediencie. Aj by som sa na to vykašľala, ale ten rozmaznaný hlas kričí stále viac: „báááábovkúúúúúú“. „Dooooobre, idem do obchodu, zmĺkni už“. Kupujem vajcia, polohrubú múku, práškový cukor, mlieko, kakao. Prášok do pečiva, olej a vanilkový cukor mám doma. Vážim, miešam, šľahám. 2/3 cesta vylievam do formy vysypanej múkou a do zvyšku pridávam kakao. Naposledy, keď som piekla, dala som horkú čokoládu. Tá sa však prilepila na dno a po upečení si viete predstaviť to Božie dopustenie. Chuť parádna, vizuál – škoda reči. Preto dnes žiadna čokoláda. Po hodine pečenia vyberám bábovku z trúby. Vyzerá fajn. Vyklopím ju, naaranžujem na stojan, pocukrujem. Pekná je, o to pokoj. Režem prvý kúsok a kakaová časť je dáka, čo ja viem, iná ako má byť. A potom mi zapne. Zabudla som na prášok do pečiva. Trúbeľa. Fotím a po chvíľke jem a zapíjam kakaom. Misia splnená. A aj to malé rozmaznanča vo mne je konečne ticho. Predžgalo sa, asi spí :-).

Prejde týždeň a mne sa chce opäť piecť. A opäť bábovku. Ibaže by to chcelo iný tvar. Sadám za počítač a hľadám. Foriem vidím ako maku, niektoré sú už fakt gýčové. Nakoniec mi spočíva zrak na zlatej klasickej forme (www.chefshop.sk/forma-na-babovku-elegant-nordic-ware). Keď sa pozriem na názov, zasmejem sa. Severská, ako inak. Zaplatím a čakám. O necelý týždeň zazvoní kuriér a forma je doma. A tak pečiem druhý krát. Bez kakaa a s citrónovou polevou. Tá mi prichádza na um, hneď ako ráno oči rozliepam. Vygooglim ako sa taká poleva vôbec robí. Úplne ľahko – 200g práškového cukru zmiešam s 2PL prevarenej teplej vody a 3PL citrónovej šťavy. Že mi to nikdy predtým nenapadlo. A tentokrát nezabúdam ani na prášok do pečiva. Po hodinke to už v byte krásne vonia. Beriem špajdľu, testujem. Nelepí sa, znamenie, že je všetko ako má byť. Hotovo. Som zvedavá, či sa mi koláč vyklopí z formy. Veru áno, otočím formu, poklepem po nej nožom a keď zdvihnem do vzduchu, ide to ako po masle. Režem prvý kúsok a som fakt spokojná. Zvonku pekne do hneda upečená, zvnútra krásne žltá a nadýchaná. Chutnám a neviem sa dojesť. Tá poleva je brilantná. Kombinácia cesta s kyslosladkou chuťou polevy je jednoducho d o k o n a l á. A že nie som až taký sebec, hneď píšem rodičom a súrodencom, že im zajtra prinesiem.

Dobrú chuť aj Vám, ak sa rozhodnete pre „moje“ bábovkové opojenie .-).

P.S.: A čo k tomu potrebujete?

Cesto: 5 vajec, 2 dcl oleja, 2 dcl mlieka, 30 dkg polohrubej múky, 20 dkg práškového cukru, 1 vanilkový cukor, 1 prášok do pečiva – spolu zmiešať. Ak chcete dvojfarebnú verziu, tak aj kakao, podľa oka do poslednej 1/3 cesta. Pečie sa 60-70 minút na 150 stupňov.

Poleva: 1 citrón, 2PL prevarenej teplej vody, 20 dkg práškového cukru – spolu zmiešať