Jedného dňa mi prišla do môjho instagramového účtu (zuzana.minarovicova.love) správa: “dobrý deň, dostali sme na Vás odporúčanie a po prezretí Vašej práce na Vašom účte a stránke by sme boli radi, keby ste sa stali našim profesionálom v oblasti svadobného fotenia.” A tak začína moja spolupráca s Príbehom svadby. Môj profil na ich stránke si môžete pozrieť tu: portal.pribehsvadby.sk/zuzana. Do pozornosti dávam aj ich mobilnú aplikáciu s rovnakým názvom Príbeh svadby, kde sa v kľude a pokoji naplánuje celá svadba. Svadobný pár tu nájde rôzne pripomienky, upozornenia, zoznam profíkov.
Po pár týždňoch mi Adrianka, jedna zo zakladateliek spomínaného Príbehu svadby, posiela ponuku na natáčanie ich editoriálu. Natáčať sa bude v penzióne Mlynárka v Rajeckých Tepliciach (www.mlynarka.sk). “Máš voľno? Môžeš prísť fotiť?” “Jasnéééé” znie moja nadšená odpoveď.
Je utorok ráno a sedím v kupé rýchlika Tatran, smer Žilina. S Adriankou sme dohodnuté, že ma okolo obeda vyzdvihne niekde v centre. Plánujem si dovtedy dať kávu vo svojej obľúbenej, dnes už trvalo zatvorenej, kaviarni Čáry Máry. Aké je moje prekvapenie, nemilé, keď stojím pred zavretými dverami a cez okno na mňa hľadí tma. No nič, istota je v Auparku v Cafe Dias (www.auparkzilina.sk/cafe-dias). Sŕkam svoje cappuccino a teším sa na prekvapenie. Netuším čo ma čaká, ale to je na fotení to najkrajšie. Moment prekvapenia. Zrazu zvoní telefón: “Zuzi, vyjdi z Auparku vľavo, budem Ťa tam čakať.” Moje vľavo však vedie do priestoru, kde žiadne auto nevidím. Vďaka Bohu za mobily. Po chvíľke vysvetľovania si s Adriankou kývame, nasadám do auta a trielime do Mlynárky. Tam sa už od rána usilovne pracuje. Pripravené sú dve scény. Jedna vonku pod strieškou, tú ma na starosti môj kolega fotograf Jozef Sadecký (www.jozefsadecky.sk).
S Jozefom sa poznáme už roky, najprv cez sociálne siete vďaka jeho krásnym fotkám z prírodných scenérií, neskôr sme sa stretli aj osobne na jednej z fotografických akcií. Vítame sa teda ako starí známi. Ale späť k výzdobe. Jesenné farby, krásne prestieranie (innessaweddingplanners), nevesta ako lusk. Nechávam si však zájsť chuť, táto krása nie je pre mňa určená.
„Moja“ svadba sa nachádza na prízemí penziónu. Vstupujem do veľkej miestnosti, kde je v rohu, pred krásnymi vyrezávanými drevennými dverami pripravený perfektný svadobný stôl. Sviečky ešte nehoria, ale už teraz sa kochám. Túto krásu pripravila Mariposa (www.instagram.com/mariposa_vyzdoby/) a mne osobne tak farebne, ako aj koncepčne veľmi vyhovuje. Nádherné kvety, prestieranie, sklo, svietniky, obrúsky …
Pri jednom tanieri sú už nachystané svadobné tlačoviny od iamdiam.weddingdesign. Nádhera … jednoduché, zaujímavé, vkusné.
“Mojej” neveste Eliške (eliskaprielozna) zatiaľ vizážistka Radka (radka.zahumenska) nanáša posledné zrnká púdru na jej krásnu tvár. Eliška má výrazné oči a príťažlivé pery. Pôsobí na mňa jemne a francúzsky. Teším sa, veľmi sa teším. Je vysoká a štíhla, radosť pozrieť. Ženícha zatiaľ nevidím, má prísť každú chvíľku. Kyticu pre Elišku pripravili opäť šikulky z Mariposy (www.instagram.com/mariposa_vyzdoby/). Krásna robota.
Na rad prichádza svadobná torta. Piekla ju táto krásna a šikovná žienka (www.instagram.com/_cherrytees_/).
A potom zazvoní zvonec a rozprávky je koniec.
Sadáme do auta a taho do Žiliny, kde je predo mnou noc plná tárania a popíjania. Čo to, ako to? Svoj žilinský pobyt si predlžujem, aby som sa po roku opäť stretla s Renkou, kamoškou z našich vysokoškolských čias.
Tak na zdravie a do skorého čítania!