Africké kmene ma fascinujú už od detstva. Dokumenty o nich sú dodnes pre mňa rýdzim svetom mágie a šamanstva, boja, lovu, smrti, divočiny, nebezpečenstva a životaschopnosti, skrátka niečoho, čo ma láka a desí zároveň. Keď som si v itinerári našej africkej cesty prečítala, že jednou zo zastávok bude aj masajská dedina, moje srdce zaplesalo. Avšak poučená vývojom našej planéty som si zároveň uvedomila, že s obrázkami z dokumentov z detstva to už asi bude mať pramálo spoločného. Niekde v hĺbke svojho Ja som začula slová “Zuzana, neteš sa príliš, možno budeš sklamaná”.
Po poobedňajšom odpočinku nasadáme do džípu a trmácame sa približne hodinu k miestu, ktoré sa mi javí akosi nudne. Dáke hlinené kopy obkolesené pichľavými haluzami. Inak ticho a kľud. Vystupujeme z auta. V tú sekundu spoza pichliačov vybehnú do červena odetí štíhli, pomerne vysokí muži s pozoruhodnými vlasmi. Teda tak sa to javí na prvý pohľad. Na druhý už vidím, že sú to parochne, ktoré si nasadzujú na holé lebky. Keď sa bližšie pozriem na ich tváre, vidím rôzne výrazy, od milých a usmievavých až po tie divošské, kedy mi pri pohľade z očí do očí behá po chrbáte mráz.
Po úvodnom pozdrave sa približne desať masajov vydáva behom k inému miestu, kde nám predvedú svoje povestné výskoky. Uuups, klobúk dole. Skáču s ľahkosťou geparda, akoby vypili gumidžús. Tomáš, náš spolucestovateľ s výškou okolo dvoch metrov, pri pokuse o napodobenie podobného výskoku, pôsobí popri nich ako vrece zemiakov. Nevyskočí ani do tretiny, hoci výškou by mal masajov rozhodne predbehnúť.
Následne sa masaji rozhodnú trochu nás, ale asi viac seba, pobaviť. Vyberú spoza chrbta leviu hrivu zošitú do tvaru čiapky a snažia sa nám ju nasadiť na hlavu. Gabika, naša mladá pani doktorka zo skupiny, sa výskajúc rozbieha do krajiny, nechce čiapku na hlavu za živý svet. A to by ste mali vidieť masajov … bežiaca korisť, ich cieľ … rozbehnú sa za ňou, v očiach im horí plameň vášne z lovu … presne vedia aký smer a rýchlosť zvoliť … po pár metroch niet čo dodať. Hádajte kto vyhráva :-).
Masaji nás vezmú za ohradu z pichľavého prútia. Hlinená kopa, ktorá sa zvonku javí ako nudná, je z vnútra celkom iná. Sú to masajské obydlia, ktoré tvoria kruhovitú osadu, v miestnom jazyku nazývanú Boma. Uprostred je ďalšia kruhovitá ohrada, ktorá slúži na schovanie dobytka na noc, úkryt pred predátormi. Hlinené chatrče stavajú výhradne ženy. Kostru tvoria drevené tyče upevnené do zeme a popretkávané sú tyčami menšími. Na ne sa nanáša vrstva bahna, moču, popola a hnoja. Táto zmes stvrdne pôsobením slnka na kosť. Chatrč je pomerne malá, má asi tak 3×5 metrov a na výšku len 1,5 metra. Vo vnútri je tma a zvláštny pach, je tam priestor na varenie, sklad potravín a spací priestor, kde spia ľudia aj menšie domáce zvieratá. Uprostred je ohnisko, chatrč však nemá ani komín, ani okná. Vo vnútri je v porovnaní s vonkajšou teplotou pomerne chladno. Keď opäť vyjdem na vzduch, som rada, stiesnené tmavé priestory nie sú nič pre mňa. Aj keď pripúšťam, že v prípade útoku leva by som sa pratala do akéhokoľvek priestoru, okamžite, hlavne, že som v bezpečí. O masajoch je známe, že majú nedostatok vody, preto najčastejšie pijú mlieko (okrem lovcov sú to aj pastieri) a krv. Napichnú svojmu dobytku krčnú tepnu a podložia misku, do ktorej krv vyteká. A keď jej jej tak akurát, tepnu potrú blatom pre zacelenie a misku priložia k ústam a hasia svoj smäd.
Okolo nás sa začínajú motať masajčatá. Najprv sa hanbia, ale po chvíľke, hlavne keď im ukážeme fotky v digitáloch, sa už smejú a robia na nás grimasy. Motám sa ich územím a všímam si civilizačné vplyvy. Na rukách masajov sa blyštia digitálky. Decká majú oblečené tričká s anglickými nápismi. Ba aj fľašu Coca-Coly tu vidím. A keď nás vezmú na dvor za domami, pripomenie mi to čínsky obchod s masajskými vzormi. Ja naivka … keď ma osloví pre mňa najkrajší z tu prítomných masajov, či si kúpim od neho náramok, vyťahujem 20 eur. A pýtam hneď aj druhý, čo znamená ďalších 20 eur … veď im aspoň nejako pomôžem. Chyba lávky, v aute cestou späť sa dozvedám, že všetkým ponúkali náramky za rovnakú úvodnú cenu, avšak oni , chytrí, zjednali cenu na 1 euro. Tak vidíte, mám najdrahšie masajské náramky pod slnkom. Za obchodníka ma veru nechcite :-).
Naša návšteva sa končí. Lovci levov sa znovu niekam vytrácajú, aby už čoskoro privítali ďalších turistov. A ja sa teším na staré dokumenty z čias, kedy pôvodné kmene ešte reálne žili svoj divoký slobodný život.
