Hájovňa na Peknej ceste. To je moja nová láska.
Vznikla kedysi na prelome 19. a 20. storočia, vtedy to bola naozaj hájovňa. Neskôr, ako to bývalo v prípade pekných budov zvykom, slúžila na pre ňu nezmyselný účel – muničný sklad – to však už vyzerala len ako polozapustená pivnica. A tá chátrala a chátrala.
Vďaka programu obnovy verejných priestorov Bratislavy Živé miesta (mib.sk/zive-miesta) bola táto stavba zaradená do projektov, ktoré opäť získajú svoju zašlú slávu a lesk. A tak sa spojili architekti z ateliéru Office 110 (office110.sk), Metropolitný inštitút Bratislavy (mib.sk), Hlavné mesto Bratislava (bratislava.sk), Mestské lesy v Bratislave (lesy.bratislava.sk) a spoločnosť FAIRCRAFT, s.r.o. (faircraft.sk).
A ako som sa tam zjavila ja ako fotografka? Na jar v roku 2022 sme s redaktorom Jarom Pavligom robili reportáž o maringotkách a tiny houses pre časopis Moja chalupa s Katkou Jesenskou (magazinmojachalupa). Tam som sa stretla s konateľom stavebnej spoločnosti FAIRCRAFT Gabrielom Bartošom. A práve on ma oslovil, či by som pre jeho firmu nafotila dôležité fázy prestavby Hájovne. Bez váhania som súhlasila.
18. mája zavítam k Hájovni po prvý krát. V ten deň chlapi makajú na drevenej konštrukcii nadstavby na pôvodnej murovanej pivnici. Je zamračené, hrozí dážď. Pracovné nadšenie všetkých zúčastnených ma presviedča, že aj v hromoch bleskoch idú makať. Cítim sa ako v mravenisku. Všade niekto niečo píli, doťahuje, vŕta, zapisuje, posúva … až je celá jedna stena pokope a žeriavom ju treba dostať zo zeme na poschodie. Nech sa páči, tu je fotodokumentácia aj s fotkou FAIRCRAFT tímu na záver.
Moja druhá fotonávšteva sa koná 29. mája. Tentokrát za slnečného a poriadne horúceho dňa. Stavia sa krov a chce to oveľa väčší žeriav ako pred časom. Po chrbte mi stekajú cícerky potu a to je ešte len pred obedom. Veru, nechcela by som byť v tejto chvíli v koži chlapov hore na streche. Oni akoby to ani nevnímali. Makajú v plnom nasadení. Veď pozrite.
Je 22. jún a ja stúpam hore kopcom po Peknej ceste. Moja tretia fotonávšteva. Zo zastávky električky mi to svižným tempom trvá 15 minút. Skoro mesiac som stavbu nevidela, fakt som zvedavá na jej vzhľad. Dnes majú prísť kominári a pokladá sa priesvitná strešná krytina. A aj posledný stĺp sa zapustí.
Paráda, Hájovňa už rastie do krásy. Okolo nej sa to poriadne rozbujnilo, všade trsy vysokých tráv, kvietkov, kopec zelene na okolitých stromoch. Miestami sa mi vidí, akoby som tu bola po prvý krát. A pritom viem, že daný záber som už 100% fotila aj predtým.
Po počiatočnom rannom tichu miesto pomaly ožíva. Prichádza trojica kominárov, aby spojazdnila komín nad roštom, do toho muži z Mestských lesov upravujú okolie, kosiac všetko, čo sa im pod kosu dostane. Aj moje fotogenické zákutia. Tam ide preč tráva, tam skupina listnatých stoniek, aj moje biele kvietky padajú k zemi. A zrazu buch, to mi odletený kamienok klope na čelo, au. Pracem sa ja z dosahu. Zdravím skupinu 15 brigádnikov, upravujúcich zeminu a štrk okolo stavby. Skrátka a dobre, je tu ruch ako na mestskej križovatke. Spokojne odchádzam až keď ujo kominár založí poslednú súčiastku na komín. Funguje!
A je tu koniec. Moja láska je pripravená. Pomaly kráčam v horúci podvečer 4. júla na moje obľúbené miesto. Viem, že tam už nik z chlapov nebude, ploty budú preč, Hájovňa čaká na svoj zajtrajší debut. Vstupujem do areálu a okolie je celkom zmenené. Kopec lavíc, ohnísk, totemy, petanque plocha, toalety, smetné koše, držiaky na bicykle. Všetko krásne zladené na drevenú nôtu. Fotím známe miesta s akousi zvláštnou nostalgiou. Aj sa teším, aj mi je smutno. Drevo Hájovne hádže v svetle pomaly zapadajúceho slnka sýto oranžovú farbu, vtáci štebocú, ruch mesta je zabudnutý. Takto by sa mi tu páčilo. V tichu a kráse len tak posedieť a porozjímať. Od zajtra to už bude inak. Hájovňa sa slávnostne odovzdá do rúk verejnosti a ja si len zbožne prajem, aby ľudia k mojej láske pristupovali úctivo, slušne a pokorne. Nech jej krása rovnako vyniká ešte aj o 10, 20, 50 rokov. Všetko najlepšie k Tvojim nultým narodeninám milá Hájovňa!
P.S. Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí priložili ruku k tomuto krásnemu dielu, či už svojimi nápadmi, financiami, prácou. Zaslúžite si všetci jeden obrovský aplaus. Bravó!!!
P.S1. Gabriel Bartoš, ďakujem veľmi pekne za príležitosť môcť zdokumentovať Vašu skvelú prácu. Držím spoločnosti FAIRCRAFT všetky palce, nech sa jej darí a nech Vaše stavby robia radosť celej kope ľudí!