Táto svadba bola rýchlovka. Čo sa uskutočnenia týka. Na Vianoce si Matúš pre Ivanku pod stromček objednal darčekovú poukážku na párové fotenie. Dohodli sme sa na leto. Koncom mája sa stretávame v Piešťanoch. Miestny park je fotogenický, s príjemnými zákutiami a svetlom. Pár fotiek z neho nájdete u mňa na instagrame (zuzana.minarovicova.love). Blog som ešte nenapísala, ale určite napíšem, keď sa trošku uvoľním zo svadieb.  Späť však k foteniu. Prvá správa hneď po vystúpení z vlaku a zvítaní sa, a úprimne, dojala ma k slzám, bola: “Zuzi a máš voľno 22. júla?” Otvorím kalendár a s radosťou oznamujem: “mám, prečo? Čo potrebujete?” “No bude svadba.” A ja výskam, skáčem, objímam ich. Veľmi sa z nich teším, fakt veľmi.

2 mesiace utiekli ako voda. So svadobnou mamou zo ženíchovej strany sadáme do auta už vo štvrtok. Cestou stihnem v Senci jedno milé rodinné fotenie a pokračujeme ďalej. Až v Martine zisťujem, že naše ubytko a centrum piatkovej svadobnej hostiny, wellness penzión Ferrata (penzionferrata.sk) je na tej istej ulici, len o niekoľko 100 metrov vyššie, ako býva moja dávna kamarátka Janka, šikovná to kvetinárka a viazačka kvetinových vencov (atelier.elesia). Bohužiaľ sa nemôžeme stretnúť, keďže Janka s celou rodinou akurát odišli na dovolenku. Ale ak potrebujete kyticu, či veniec, či čokoľvek kvetinové a ste z Martina, či okolia, neváhajte, Janka je úžasná. Milujem jej prácu.

Ubytujeme sa, a sme príjemne prekvapené, aké krásne to tu máme. Cestou cez Martin berieme  aj Anku, sestru ženícha a samozrejme dcéru svadobnej mamy :-). Práve sa vracia z trojdňovej turistiky v Roháčoch. Túto noc sú teda na izbe tri grácie. Izbu máme veľkú, super, super, aj loggiu k nej. Večer skočíme ku snúbencom na večeru a ideme skoro spať, zajtra nás čaká deň plný emócií.

Ráno nás vyzdvihuje nevesta a ide sa k dizajnérkam. Nevesta k jednej a svadobná mať s Ankou ku druhej, len cez ulicu ďalej. Ja zostávam s nevestou. A priznávam, že táto úprava bola jednou z najmilších a najpríjemnejších, aké som doteraz zažila. Katarínka Sýkorová (katarina_sykorova) je nielen nádherná žena, ale aj jej práca je nádherná.  A aj priestory sú super. Ako prvé spravila Ivanke make up a obočie a z toho obočia som bola fakt paf. Príjemne prirodzene upravené. Katka líči s takým kľudom a pohodou, že mi bolo fakt potešením ju sledovať. Jasné, že aj nevestu :-). A ako jedna z mála dodržala Katarínka plánovaný čas na úpravu nevesty. To pre mňa znamená, že mi nebude ukrátené z môjho plánovaného času na portrétne fotenie. A to je viac ako skvelá správa.

Posledný srk kávy a nevesta je hotová. Skočíme pozrieť budúcu svokričku (tak Ivanka Katku milo volá) a švagrinku. Aj tie sú už tesne pred dokončením. Skrátka a dobre, radosť na ne všetky pozrieť. Lúčime sa a my dve s Ivankou odchádzame ku nim domov. Tam nás už čaká Matúš a Ivankin syn Matúško. Že majú nastávajúci manžel a synátor rovnaké mená? Keby len to. Majú aj rovnaký deň a mesiac narodenia. Srandy plný dom :-). 

Najprv fotím jedno univerzálne spoločné oznámenie. Na stole zbadám vázičku s drobnokvetými hortenziami a šups s nimi do kompozície. Pasujú k oznámeniu ako s prepáčením riť na šerbeľ. A pridávam bonus. Matúško chce aj svoju verziu oznámenia, vlastnoručne upravenú, nuž jeho prianie sa stáva mojim rozkazom :-).

A potom už prichádza na rad ženích a jeho obliekanie, Matúško a Matúšova asistencia pri úprave hlavného družbu a nakoniec nevesta. Keď prvý krát pozrie na Matúša, juj, až mi dych zastane. 

Hotovo, ide sa do Turčianskej Štiavničky, je tam krásny park, škoda len že kaštieľ je pod lešením. Nevadí, aj park je parádne miesto na svadobné fotenie. K portrétom snúbencov nemám čo dodať. Stačí pozrieť ako sa na seba ľúbezne pozerajú, nič viac netreba. Láska v priamom prenose. Keď je už Matúškovi príliš dlho, zamestnám aj jeho. Drží listy pod objektívom, skáče na lavičku, vyhadzuje svojho plyšáka. A hneď je zase smiechu naokolo. 

Do obradu nám zostáva niečo vyše hodiny. Odfotím ešte svadobné šaty a hotovo. Sadám v byte na gauč a skoro hodinku nič, ale že fakt nič nerobím. To sa mi ešte za celú svadobnú históriu nestalo. Normálne som až nervózna :-)))))))).

A tradáááá. Sadáme do auta. Matúš chytí Ivankinu ruku a vraví: “tak už je to tu. Ideme na to?” Ivanka sa usmeje, krásne mu pozrie do očí a vraví: “Ideme veru na to.” A pobozkajú sa. Toto nie je vystrihnutá scéna z Love story, toto sa mi naozaj reálne odohráva pred očami. Milujem ich. V očiach mám slzy. Fakt ich milujem.

Pred evanjelickým kostolom v Martine už stoja hostia. Ivanka mi ešte ráno prezradila: “farár sa Ti bude páčiť, je veľmi charizmatický.” Odfotím Ivanku pri vystupovaní zo svadobného auta a trielim do kostola, kým tam nemám ľudí. A stretávam sa s pánom farárom. Fakt krásny človek. Mám taký zvyk, že sa vždy pánov farárov pýtam, kde sa môžem pohybovať, predsa len som vo Svätostánku a niekto nemá rád to fotopobehovanie hore dole. Ak to nie je nevyhnutné, tak neblýskam a rozhodne mám zapnutú elektronickú závierku, pre nezainteresovaných tichý chod foťáka. Takže podľa uší nik nevie, že fotím. Pán farár sa usmeje: “ môžete behať, skákať, nič mi nevadí. Hlavne, že pekne nafotíte.” A zmizne v útrobách kostola. Ešte stihnem fotku Matúška ako cvičí sesternice pri hádzaní lupeňov po zemi a … už znie známy svadobný pochod. Prichádza ženích, k oltáru ho vedie mamina, za ním dievčence s lupeňmi, Matúško s obrúčkami a zlatý klinec dňa, nevesta  so svadobným tatom. A potom si už pobehujem zľava doprava a späť. Počúvam slová pána farára a vskutku je to dojemný, krásny príhovor. Opäť slzím. Pozriem na Ivanku, tá má tiež oči plné sĺz. Už sa len usmejem, nechám slzy skotúľať sa po lícach a fotím ďalej. Obrúčky, prvý manželský bozk, spev.

A pri východe z kostola silné trúbenie. To Ivankini kolegovia zdravia novomanželov. Rýchle foto na pamiatku a kolegovia sa pracú späť do práce.

Prichádza chvíľa pre gratulácie. A spoločné fotky. A je po obrade.

Presúvame sa do penziónu. Tu ženích vezme nevestu na ruky a potom nám prečíta svoj príhovor. Ďalší moment, ktorý som doteraz na svadbe nezažila. Príhovor obsahuje poďakovania – najprv Ivanke, potom mame a tatovi, potom svokre a svokrovi, starým rodičom, Matúškovi … nikoho neopomenie, a reč je to krásna, napísaná od srdca. Talent zjavne zdedil po svojej mame, tá tiež keď niečo prednáša dojíma celé okolie. A tu tomu nie je inak. Opäť revem. Júúúúj. 

Príhovormi mu kontrujú nevesta, jej tato a Matúšova mamina. No a na dnes je už sĺz dosť, treba sa najesť a vytancovať.

Večer prichádza ujo harmonikár a rozospieva celú miestnosť. Fajne si ujúkam popri fotení aj ja. “Pod horou, pod horou …”.

Na stôl prichádza torta. Po jej nakrájaní a roznesení sa ideme na chvíľku vyvetrať do chladivého lesného vzduchu. Vonku je tak príjemne. Ale hostia sú vo víre tanca, treba sa nám vrátiť. A čo je úžasné? Tancujú aj osemdesiatnici, všetci si to skvelo užívajú.

Na tejto svadbe mám pocit, že som ďalší rodinný príslušník. Každý ma tam berie ako svoju, ako by ma poznal od nepamäti. Skvelý pocit.

Milá Ivanka, milý Matúš, milý Matúško, užívajte si spoločných chvíľ najlepšie ako sa len dá, nech Vás láska neopúšťa, a keby len predsa prišla ťažšia chvíľka, vráťte sa k tomuto blogu a spomeňte si koľko lásky vo Vás je. Lebo kedykoľvek pozerám na Vaše fotky, vždy to tam vidím. Vždy. Všetko najlepšie!