Jedného dňa mi v mailovej schránke pristál text: “ dobrý deň, našli sme Vás na stránke Moja svadba (mojasvadba.zoznam.sk) a páčia sa nám Vaše fotky. Mali by ste voľný termín 9. júla 2022? Svadba sa bude konať v Slamenom dome v Malej Ide (slamenydom.sk).” Termín mám voľný a tak hneď sadám k počítaču a googlim, kde sa tá Malá Ida (malaida.sk) vlastne nachádza. Ho ho hóooo, ide sa na východ až ku Košiciam (kosice.sk/sk).
Naša posádka, rozumej brat a ja, pristáva pred Slameným domom už vo štvrtok v podvečer. Aj dnes je v hoteli svadba. Vykuknem na dvor a koho nevidím? Matúš Vencúrik – známy to fotograf východniarskych svadieb (fotografvychod.sk). Už roky sa sledujeme na Facebooku. Nechcem ho vyrušovať pri práci, práve fotí svadobný pár, ale keď vstúpi do kaviarne, kde sedíme aj my, vyskakujem z kresla a kričím: ”Matúš, ahoj.” A keď vidím ako mu v mysli letí “kto je do čerta táto kričiaca stvora?”, pokračujem: “som Zuza Minarovičová, sledujeme sa na Facebooku.” “Ahoooooj” razom sa mu rozjasní tvár. “Čo tu robíš? Teba by som tu teda nečakal.” “Nuž zajtra tu robím to, čo ty dnes”. Usmejeme sa, spravíme spoločný cvak na instagramovú storku a každý si ide po svojom, práca nepočká. Okolo 19:00 sa stretávame so svadobným párom, ktorý sem prináša koláče a alkohol (presnejšie kopec alkoholu) na zajtrajšiu hostinu. Pomáhame vykladať a potom si spolu sadáme k citronáde a lávovému koláču. Je to miestna delikatesa. Len to píšem a sliny sa mi zbiehajú. Mňam.
Včera slnečno, dnes pod mrakom. Sem tam popŕcha, ale podľa predpovede by pršať nemalo. Naša prvá cesta smeruje do Košíc, upravujú nám tu nevestu. Najprv kaderníčka, potom make up artistka. A nevesta je hotová. Čo sa vlasov a tváre samozrejme týka.
Vraciame sa späť do Slameného domu. Kúsok sa nám začína posúvať časový harmonogram, opäť môj čas na portrétové fotenie ešte pred sobášom bude o čosi kratší, uvidíme o koľko. Už som zvyknutá. Najkratší čas, ktorý mi zostal bolo 15 minútové fotenie (naplánované bolo hodinové). Lenže na svadbách to tak býva, tam posunie čas kaderníčka, tam make-up-árka, tu má ženích problémy s autom, tam meškajú prstene, a odskáče to svadobný fotograf. Ale ak je na to pripravený, všetko sa dá zvládnuť aj v skrátenej, časovo priam minimalistickej verzii.
Dohodli sme, že najprv fotím oblek a ženíchove svadobné detaily k tomu. Dnes nemáme svadobné oznámenie, Monika a Miloš si vytvorili svadobnú stránku na internete. Tlačoviny teda nie sú k dispozícii.
Pokračujeme obliekaním ženícha. Pomáha mu jeho mladší brat. V izbe sa začínajú hromadiť veci, preto vyberám priestor pri okne. Jednak tu mám dobré svetlo a jednak viem ustriehnuť poriadok v pozadí. Miloš má krásny úsmev. A tak stále dobiedzam: “nebuď vážny, usmej sa .-)”.
Keď je ženích hotový, pošleme ho von. Do izby vstupuje nevesta. Kým čakáme na jej maminu, fotím svadobné šaty a svadobné detaily. A o chvíľku … tradáááá, obliekanie Moniky môže začať. Prvý krát v živote vidím, že nevestinu hlavu zabalí svadobná mama do šatky. Pýtam sa prečo? “Tak sa Ti nepokazí účes” dostávam odpoveď. Hmmmm, zaujímavé.
Keď je nevesta hotová, je čas na “first look”. Dostávame správu, že na nádvorí hotela sa už zbiehajú svadobní hostia. A nevesta smutne vraví: “keď ja som chcela takú intímnu chvíľku bez ľudí. Nechcem, aby sa tam na nás všetci pozerali.” Rozumiem tomuto prianiu a preto hneď a zaraz navrhujem: “ a čo keby sme “first look” spravili tu v izbe. Budeme pri ňom len my traja, nik Vás nebude, teda okrem mňa :-), sledovať”. “Áááááno” vykríkne nevesta samou radosťou. Zháňame teda ženícha, meníme plán a potrebujeme ho v izbe. Moniku schováme do kúpeľne, ženícha umiestňujem k oknu, vysvetlím mu do ktorej strany sa má otočiť, lebo to Vám je celá tortúra, aby fotky vyzerali prirodzene a zároveň tam neboli len samé chrbáty. Konečne môže Monika vstúpiť a zaťukať ženíchovi na rameno. Milá chvíľka. Cez hľadáčik vidím prekvapenie, radosť a lásku. A samozrejme, hneď mám vlhké oči. Ako inak.
Naplánované máme portrétne fotenie. Monika a Miloš vybavili miestny golfový areál známy pod menom Red Fox Golf Club (malaidagolf.sk). Pripomínam, že sa stretávame pri autách, pomáhať nám bude brat a zároveň svedok nevesty a samozrejme v prípade potreby aj môj brat, a že treba vziať pierko a kyticu. Cesta trvá len pár minút, pred nami sa otvára kovaná brána golfového areálu. Sezóna je v plnom prúde, preto máme na naše fotenie vyhradenú len jednu časť obrovského pozemku. Škoda. Jedného dňa by som chcela mať kopec času na spoznanie zákutí a fotenie podľa svetla bez časového stresu. Naša časť sa nachádza pri rybníku, z jednej strany voda a bambusy a z tej druhej cestička so stromami a lúčna kvetena. Na fotenie máme aktuálne pol hodinu, keď tu zrazu: “zabudli sme na kyticuuuuu!!!” No nič, prežijeme bez kytice a pierka, z mojej polhodiny si nenechám urvať už ani minútu (som sebec, veru hej 🙂 ). Kyticovopierkové nafotíme na nádvorí, hneď ako sa vrátime. Tiež sú tam pekné stromy, kríky.
Zamračný deň má svoje výhody. Slnko nehádže tiene, portéty sú teda jednoduchšie, čo sa umiestnenia páru týka. Najprv fotíme statické portréty, neskôr pohybovky. Radosť týchto dvoch fotiť. Prestávajú si ma všímať a venujú sa sami sebe. Chrumkáči.
Je čas na návrat. Čakám vonku pred hotelom, ide sa na chýbajúcu kyticu a pierko. A aj obrúčky sú už na mieste, od rána cestovali z Bratislavy v aute jedného z hostí.
Využívam čas pred obradom a fotím svadobnú miestnosť. A pristihujem môj párik ako si trénujú svoj prvý tanec. A jasné, že cvaknem aj ich. A k tomu pár záberov tesne pred obradom vonku medzi hosťami.
A je to tu. Svadobný obrad. Najprv ženíchova mama privedie syna pred “oltár” (ospravedlňujem sa, ja to volám oltár či ide o kostol, či o úrad, či o park, či lúku). O chvíľku sa všetky oči upierajú na svadobného otca ako vedie svoju dcéru k nastávajúcemu manželovi. Nad nimi sa vo vánku hýbu lampióny. Všetko je to krásne, vzdušné, láskavé. Ani neviem ako a je tu výmena prsteňov a prvý bozk. A gratulácie.
Pred vstupom do hotela stojí personál hotela s pripraveným tanierom za chrbtom. Najprv ale prípitok a gratulácia a … už letí …. Monika a Miloš všetko šikovne pozametajú a ide sa do miestnosti. Tentokrát ruka v ruke, šaty sú tak objemné a ťažké, že sa svadobný pár nakoniec rozhodne, že prenesenie nevesty cez prah by bol tak náročný, že je jednoduchšie vykročiť rovnakou nohou v ústrety spoločnej budúcnosti.
Príhovor má na starosti svedok zo strany nevesty, a už všetci viete, že je to zároveň jej brat. Krásne slová zavŕši prípitok a spoločné živijóooo.
Polievka je na stole. Presúvam sa k novomanželom, kde si jeden druhému ponúkajú prvý manželský polievkový sŕŕŕk.
A hneď po polievke prichádza prvý tanec. Dnes mám vedľa seba výborného DJ Jula (julius_alecc_hrabusicky), s ktorým sa dohováram, aby mi dal chvíľku na nafotenie tanca bez svetelných a dymových efektov a hneď ako mu zamávam, môže spustiť všetky svoje vychytávky. A musím priznať, že jeho dym bol ten najkrajši v mojej doterajšej dymovej histórii. Plazivý, biely, vystúpal maximálne po tvár tancujúcich. Akoby tancovali v oblakoch.
A po mladomanželoch, šup všetci na parket. Zábava môže začať.
Ako ste si dobre všimli, po gratuláciách sme nemali žiadne spoločné fotenie. Veru nemali. S Monikou a Milošom sme sa dohodli, že spoločné fotenie spravíme až po hlavnom jedle. Podľa pripraveného zoznamu je to celkom slušný počet kombinácií. Tak vari dúfam, že si to všetci užili a na nikoho sme nezabudli.
Okrem tanca pripravili mladomanželia aj iný program. Mladomanželský kvíz a Hľadám svoju ženu (to je môj súkromný názov danej hry). Miloš má spoznať svoju nevestu podľa hmatu. Ženy naokolo mu to však hrozitánsky sťažili, upravili jedno z dievčat presne tak ako nevestu a veru , ženích sa nám necháva obabrať. Smútok nevesty našťastie netrvá dlho, hneď a zaraz ju Miloš poriadne vykrúti v tanečnom kole a je všetko v poriadku :-). A ešte jedna hra je pripravená. Muži (ich oči sú schované pod rúškami, či šatkami) majú spoznať svoju partnerku podľa hlasu. A tu sa ženích nenechá zahanbiť, presne vie, ktorý hlas je mu najbližší.
O polnoci prichádza na rad redový tanec. A zostávam prekvapená. Doteraz som vždy videla ako ženy vykrúcali ženícha a muži nevestu. Dnes však tancuje len nevesta a dvojica, trojica či pätica hostí spolu s ňou. Ženích prichádza až na záver a snaží sa dostať ku svojej neveste a preniesť ju na rukách mimo tanečné kolo, za čo si zaslúži hrniec plný “redových” peňazí.
Nevesta sa vracia prezlečená v jemných ružových šatách, cvaknem ešte pár záberov a … zanechávam hostí v tanečnej nálade, nech si oddýchnu od bleskov mojich foťákov. Ďakujem Vám všetkým, boli ste perfektní!
P.S. Milá Monika, milý Miloš! Ďakujem za Vašu dôveru a možnosť zachytiť Vaše prvé spoločné okamihy ako manželov. Prajem Vám všetku lásku sveta, rovnako tak šťastie a zdravie a nech Vaše nádherné úsmevy nikdy nezmiznú z Vašich tvárí. Nech sa Vám v spoločnom živote darí presne tak ako si prajete.