Aké prekvapenie. Jedného dňa mi prišla správa od bývalej spolužiačky z etikoškoly (Advaita) Veroniky, či by som prišla nafotiť jej rastúce bruško. „Ty si tehotnáááááááá? Juchúúúúúú“.

Je nedeľný obed a ja namiesto jedenia klasických rezňov s ryžou a kompótom nasadám na vlak. Kufor s fototechnikou dávam medzi sedadlá a pred seba kladiem mobil s fotoinšpiráciami. To aby som sa naladila na fotenie. Včera som totiž celý deň vystavovala svoju prácu na Svadobnom veľtrhu. Kopec ľudí, kopec otázok a odpovedí. A potom bolo treba všetko vrátiť na pôvodné miesto.  Hlavu mám dnes celkom vygumovanú.

O hodinku aj niečo vystupujem a hladkám guľaté bruško. „Už viete, čo to bude?“ pýtam sa nastávajúcich niekoľkodetných rodičov. „Vieme“. Už viem aj ja, ale nenapíšem, nech je dáke prekvapko. Počasie je také kadejaké, po včerajšom snehu síce ani stopy, ale vietor a chlad sú výrazné. Dohodli sme sa teda, v záujme zachovania zdravia nastávajúcej maminy, že budeme fotiť u nich doma a čo to pred domom na ulici.

Keďže je prenajatý byt v štádiu záverečných príprav na nadchádzajúce sťahovanie – rodina ide do nového – zostávajú nám na fotenie dve miestnosti. Kuchyňa a chlapčenská detská izba. V oboch ide pekné svetlo z okna. V kuchyni odsúvam stôl, aby sme využili jedinú prázdnu stenu oproti oknu ako pozadie a v izbe len upravujem nejaké drobnosti. Ideme na to. Už od prvej fotky, hneď ako som povedala: „mňa si nevšímajte, Vy sa venujte jeden druhému, pohladkajte sa po tvári, pozrite si do očí, pobozkajte sa, ja ako keby som tu ani nebola“ vidím, že to bude krásne fotenie. Veronika a Štefan totiž naozaj zabúdajú na svet okolo … toľko lásky po kope je v okamihu v jednej miestnosti. Toľkoooooo.

Presunieme sa do izby, pofotíme v inom priestore a vychádzame von. V predzáhradke práve kvitne magnólia. A ešte chcem aj dáke pohybovky na ulici. Som prekvapená s akou chuťou mi moji fotografovaní pózujú. A keď počujem Veronikin smiech až kdesy z päty, nič viac mi ku šťastiu nechýba. Uživajú si to oni, užívam si to aj ja. Parádne zladenie. Na záver ešte pár fotiek v rozopnutej pánskej košeli a fotky Veroniky samotnej a pár záberov pred kuchynskou linkou teplej mäkkej farby a je pofotené.

V podvečer sadám opäť na vlak a už sa teším na to, ako otvorím počítač a stiahnem doň fotky.

Nech sa páči, tu je zopár z nich .-) …