Nestáva sa veru každý deň, že by mi napísal muž, ktorý chce lifestyle fotenie, business portrét a rodinné fotenie s dieťaťom a psom. A toto všetko čítam napísané v angličtine. Najprv pozerám, váham … „je to sranda? Nie je?“ Ale veď odpíšem a zistím. A nakoniec to pravda je. Delíme fotenie na dve časti. Prvá časť je fotenie Mostafu v civilnom bežnom oblečení. Navrhujem viacero lokalít, Mostafa si vyberá hrad. Hneď po fotení sa presúvame do priestoru s umelým zábleskovým osvetlením a robíme pár portrétov, ktoré Mostafa potrebuje pre svoje aktivity. No a na tú druhú časť budeme čakať do mája. Teplo a večerné svetlo je naša priorita. Ale späť k portrétom.

Zabudla som, že sa posúva čas. A tak dohováram fotostretnutie už na 16:00 pred vstupnou bránou na hrad. Hneď ho spoznávam. Nikdy predtým sme sa nevideli, ale doobeda mi Mostafa poslal na schválenie svoj outfit a tak, keď zbadám hnedé sako a bledé rifle so sivohnedými teniskami, nie bežnú slovenskú tvár, okamžite viem, že je to on. Môj dnešný model. O kom hovorím? Mostafa je egypťan, dlhodobo žijúci na Slovensku a pracujúci v známej telekomunikačnej spoločnosti na poste manažéra. Akého sa ma nepýtajte, nie je podstatné. Čo ale podstatné je, že si všímam ako sa Mostafovi zmení tvár okamžite ako sa usmeje. Na prvý pohľad pôsobí smutne. Ale stačí povedať dáku hlúpostičku a jeho tvár sa rozžiari a zrazu vidím celkom iného človeka. Naozaj, do dnešného dňa som nestretla nikoho s tak rozdielnymi výrazmi tváre. Mostafa je výzva. Ako prvé miesto navrhujem barokovú záhradu. Keďže je pondelok, super, takmer nikoho v záhrade niet. Bola som tu  včera, a teda, poviem Vám, ľudí ako maku. Preto si túto komornú atmosféru veľmi cením. Svetlo je príjemné, teplé a mäkké. Škoda len, že Mostafa má citlivé oči, ktoré okamžite reagujú na slnko a slzia. Musíme ho teda natáčať tak, aby pohľad nesmeroval proti svetlu. Porobíme pár pohybových fotiek, pár portrétov a presúvame sa k hradnej vinárni. Milujem ten výhľad ponad hradný múr. Spája sa tu moderná Bratislava s tou historickou – Sky park vežiaky s kostolnou vežou Dómu sv. Martina. K tomu pekné svetlohnedé lavičky, vcelku fotogenické miesto. Ale ešte predtým si vychutnáme chvíľku v tráve. Mostafa je fajčiar. A nie klasický. Sám si šúľa cigarety. Keď to zistím, vravím: „are you ready to sit down and prepare your cigarette? I will shoot it.“ A hneď zbadám uvoľnený úsmev. „Of course“ znie egypťanova odpoveď. A tak cvakám prípravu cigarety, jej požitie, dym, slastný výraz na tvári. Takéto chvíľky milujem. Dôvod prečo som odišla z banky bol ten, že som zistila, že robím viac ľudí nešťastnými ako šťastnými. Vymáhanie údajov od účtovníkov nie je žiadna sláva. Chcela som to zmeniť. A teraz sa zdá, že robím presný opak. Ľudia sú viac šťastní ako nešťastní. Misia splnená.

Po hodinke fotenia sadáme do auta. Mostafa má viacero verzií business oblečenia. Keďže však za posledný rok schudol 30 kíl, vyberáme jedno sako a dve košele. Snažíme sa o viacero výrazov na portrét. S okuliarmi a aj bez nich.

Tak Vám poviem. Baví ma to. Spoznávam kopec zaujímavých a šikovných ľudí.

Tak vari z našich fotiek cítiť tú pohodovú náladu jedného obyčajného jarného pondelka. S egyptským mužom na slovenskom území.