Nič ma viac nepoteší, ako keď sa dozviem, že niekto z okruhu mojich kamarátov, bývalých kolegov, rodiny čaká bábätko.

Koncom októbra mi v Messengeri zapípala správa: „Ahoj  , chcel by som sa opýtať ako si na tom s kalendárom. Či by si si našla čas cca o mesiac na jedno fotenie, asi u nás v interiéri, prípadne si necháme poradiť . Ďakujeeem.“

Andrej, môj bývalý kolega.

Z daného textu zatiaľ netuším o čo konkrétne pôjde, vari dáke manželské portréty. Bližšie vysvetlenie prichádza vzápätí: „téma by bola tehotenské fotenie.“ „Juchúúúúú, čakáte babätko?“ znie moja okamžitá odpoveď. „Anoo, ale zatiaľ to vie len úzka skupina ľudí  a menší problém je ten, že Lucka je PN, musí ležať … čo sa ale o mesiac zmení a už to také striktné nebude. “

Juj, po prečítaní tejto správy vysielam okamžité prosby tam hore, nech sa všetko dobre skončí. Lebo z vlastnej skúsenosti viem, čo všetko sa preháňa hlavou budúcej maminy, keď jej lekári povedia, že niečo nie je v poriadku. Naďalej však verím v šťastné konce.

Dohodujeme fototermín na 7. decembra. A ani sa nenazdám, a už som aj s oboma Olympusmi u Andreja s Luckou. Priestor je dostatočne veľký, presvetlený, už len vymyslieť ako maminu a tatina usadiť, postaviť, odfotiť. Či sa mi to podarilo, posúďte sami, mne ku šťastiu stačí reakcia tatina po odovzdaní fotiek :“ úprimne, každá jedna foto sa nám páči … nevedeli by sme si ani vybrať top 10″.  Po prečítaní tejto a nasledujúcich správ si vydychujem. Pri každej odovzdávke som totiž poriadne napätá … splnilo fotenie predstavy a očakávania fotografovaných? Nesplnilo? Platí totiž „koľko ľudí, toľko chutí.“ V tomto prípade sú však naše chuťové poháriky jednoznačne podobné.

P.S. A kým zverejňujem tento článok, na svete je o jedného človiečika viac. Vitaj Šimonko, nech sa Ti na tomto svete páči a nech si tu šťastný, zdravý a lásky-plný. ❤️❤️❤️