Vždy sa poteším, keď mi kvôli foteniu zavolá niekto známy. Aj keď len z videnia. Tak to bolo aj v prípade Zorky. Pamätala som si ju z obedov v banke ako manažérku, pôsobí ako riaditeľka odboru hospodárskych služieb. Žena vysoká, štíhla, dlhovlasá. Neprehliadnuteľná. Osobne sme si však nikdy nič nepovedali. Až teraz. V telefóne si dohadujeme stretnutie, bližšie mi vysvetlí čo by odo mňa chcela.

Sedíme pri káve na terase kaviarne Savage garden (savagegarden.sk) a ja sa dozvedám o jej ďalších aktivitách. Je autorkou blogu Priestor pre zmenu (www.priestorprezmenu.sk) a zároveň etikoterapeutka, life a biznis koučka. Mimoriadne aktívne žieňa. Ani som nevedela, že máme toľko spoločných tém. Prvou je náš zamestnávateľ NBS (nbs.sk). Teda pre mňa v čase rozhovoru už nie, ale takmer 25 rokov som v danej inštitúcii pobudla. Druhou je záujem o koučing a mentoring. Pred pár rokmi som mala popri zamestnaní založenú živnosť práve naň. A treťou, obe sme boli žiačkami školy Etikoterapie Vladimíra Červenáka www.advaita.sk. Klábosíme teda o kadečom, ani sa nenazdáme a hodina je fuč. V tom sa k nám pripája aj Zorkin manžel Ľubomír. Ako pár pôsobia harmonicky. A ako pár si ma objednávajú na fotenie nenútených prirodzených spoločných portrétov v exteriéri. Chcú ich neskôr použiť na svoju stránku a pri upútavkách na rôzne podujatia, ktoré v rámci Priestoru pre zmenu ponúkajú. A niektoré chcú len tak, pre seba, na pamiatku do albumu.

Ako prvé miesto mi napadne Sandberg (bratislavaregion.travel/sandberg). Je to miesto, z ktorého je vidno doširoka, doďaleka. To potrebujú manažéri. A nielen oni. Je to miesto z ktorého je nadhľad, tiež dôležitá súčasť manažérskeho videnia. A je to miesto, kde sa kombinujú prírodné živly s ľuďmi. Presne ako v manažérskom živote.

Súhlasia. A ja sa teším.

Stretávame sa na Deň ústavy Slovenskej republiky. Je krásny slnečný podvečer a akoby zázrakom je na Sandbergu minimum ľudí. Parádne podmienky. Začíname na výbežku nad Moravou, neskôr sa presunieme na miesto s výhľadom na Devín a postupne prejdeme popri pieskovej jaskyni až pod skalnatý útes vedúci na Devínsku Kobylu. S manželským párom sa pracuje výborne. Netreba im skoro nič vravieť, pózy im idú samé. Využívam dve pevné sklá, ohniská 17mm a 45mm s clonou f1,2. Blýskať neblýskam, svetla máme dosť. Zorka a Ľubo sú za každú srandu. Keď im na záver navrhnem sadnúť si na skalu a len tak sa pohrať s košíkom hrušiek, neviem sa dofotiť, akí sú skvelí.

Ak hľadáte kouča, mentora, či etikoterapeuta, zavítajte na ich stránku. Isto tam nájdete, čo potrebujete. A ak hľadáte fotografa, som Vám k dispozícii :-).