November mi priniesol ďalšie krásne rodinné fotenie. Fotogenická mamina (inak mrknite, nepripomína Vám tak trochu vojvodkyňu Kate Middleton? Dlho som rozmýšľala a nakoniec mi prišlo toto podobenstvo :-)), fotogenický ocino a fotogenická malá veverička. Od úvodného slova to bolo veľmi príjemné naladenie. Veverka nám príliš pózovať nechcela, tak sme sa snažili zaujať jej pozornosť, nech nevníma fotenie. Ako na potvoru, kopec skvelých záberov tak vznikalo v menej skvelom uhle, či svetle, nič to však nemení na veci, že sme si fotenie vychutnali. Tatovo vyhadzovanie do vzduchu malo obrobrovský úspech, dôkazom ktorého bolo hlasné „eštééééééé“. Baram baram buc s maminou a ocinom bola sranda a sem tam som bola omilostená aj ja, malým šibalským úsmevom. Veď pozrite, rozkošní boli všetci traja! Naháňačka, vyhadzovačka, výskumná cesta po kmeni stromu. Škoda, že mamina bola čerstvo po očkovaní, na rukách sa bambuľka mohla nosiť prevažne len tatových.
Pri rozlúčke, otočená už chrbtom, počujem v diaľke jemný, nežný, detský hlások: „A teraz ideme hľadať tú veveričku.“ Trieliac domov, mrmlem si popod nos: „Chrumkavá robota, tieto rodinné fotenia!“
