Už tretí krát po sebe sa budím vo svadobný deň do prietrže mračien. Pri dvoch predchádzajúcich svadbách sa počasie nakoniec umúdrilo. Len dúfam, že tomu bude rovnako aj dnes.
Z domu odchádzam o siedmej hodine rannej. Na sebe mám obrovský červený turistický pršiplášť. Leje ako z krhly. Po chvíľke mám v miestach, kde pršiplášť nedočiahne, gate mokré ako myš. Nič to. Vydržím. Ako prichádzam do centra mesta, dažďové kvapky ustávajú. Hmmmm. Fajn. Takýto priebeh mi viac ako vyhovuje. A keď si rozkladám fotokufor pred hotelom Carlton (radisson-blu-bratislava-carlton), pršiplášť môže ísť ta het. Mám asi tak pol hodinku, kým vyruším môj dnešný svadobný pár – Katarínku a Mária. Zatiaľ pofotím hotel a jeho okolie, na pamiatku. Vždy tak robím. A k tomuto miestu ma viažu extra emócie. V detstve som pri otvorenom okne zaspávala práve za zvuku padajúcej vody susediacej Hviezdoslavovej fontány. Dom tesne prilepený na Carlton bol totiž mojim druhým domovom.
O ôsmej zvoním z vestibulu hotela: “Majko, prídi prosím po mňa”. Vstupujem do apartmánu, ktorý už dôverne poznám zo včerajšieho večera (ako-sme-na-predsvadobnom-foteni-v-hoteli-carlton-fotili-nakoniec-celkom-inak) a tu zrazu … uprostred izby je roztiahnutá obrovská posteľ a v nej spí jedno dieťa a okolo pobehuje druhé dieťa. “Ochorela nám baby-sitterka, decká prišli včera v noci” vysvetľuje Katka. Aby ste vedeli – Katka s Majom sú už dávni rodičia, Katka má dve detičky a Majo jedno. Táto svadba je o zrelom vzťahu, kedy si zaľúbenci povedia svoje ÁNO po už čom – tom odžitom.
Rozkladám si aparáty v rohu pod oknom. Katka je už v rukách Petry Pančíkovej – svojej make up artistky (petrapancikova). A ja, kým Petra Katku kúsok upraví, idem fotiť oznamká. Nevestovskú aj ženíchovskú verziu. Voila.
Po oznamkách začínam pobehovať medzi Katkou a jej šatami. Dnes mi zo stropu visia nie jedny, ale hneď dvoje svadobných šiat. Pýtam sa Katky: “ do kedy bude Tvoja dcéra spať?” “Jááááj, dlho, ona zvykne potiahnuť až do obeda.” Hmmm, výzva pre mňa. Šaty mi treba nafotiť tak, aby posteľ pod nimi nebolo ani trošku vidieť. Snažím sa najlepšie ako viem. Či sa mi to podarilo, pozrite.
Vonku už zase leje, a tak sedím na schodíku pri okne a venujem sa foteniu nevesty. Postupne sa mení a toto sú chvíľky, ktoré mám na fotení svadieb veľmi rada. Žiaden zhon, môžem si meniť uhly, výšku, skrátka a dobre môžem si fotenie fakt užívať.
O pol jedenástej prichádzajú nevestini rodičia s prvorodenou dcérou nevesty a jej priateľom. Apartmán je zrazu plný ľudí. A aj dcéra číslo dva je už hore. Obe dievčence – Katkina aj Majkova – miznú v kúpeľni. Vraj sa idú upraviť. Prenasledujem ich nenápadne k zrkadlu a usmievam sa. Idú podľa dospeláckych trendov.
Medzitým je nevesta pripravená, spolu s maminou sa idú obliekať. Ešte závoj a posledné účesové úpravy. Pozerám na hodinky, máme poriadny časový sklz.
“A kde máme ženícha?” pýtam sa Katky. “Neviem, vari je tu čoskoro”. V tom sa otvoria dvere a vysmiaty ženích je tu. Pri okne si oblieka košeľu, nevesta mu nasadzuje motýlika. Dnešná svadba je pod taktovkou nevesty – estétky. Je určený dress code – len biela, béžová, maslová a púdrová farba sú prípustné. Veru aj ja som si šla kúpiť nové nohavice vo farbe šampanského. Keď dress code, tak platí pre všetkých :-).
Hlásime odchod, sobáš je už o 13:00, času nemáme nazvyš. Pár záberov na terase, práve dopršalo a tradáááá, rýchlo do auta a smer obradná sieň. Pred hotelom zbadám pekné zátišie, prosím teda ešte o pár póz, rovnako tak pri aute a padáme.
Sobáš máme v Cik Cak centre v Petržalke (kulturavpetrzalke.sk/zariadenia), sobášiacou je sympatická Ľudmila Farkašovská, známa tvár z televíznych obrazoviek (ludmila-farkasovska).
Po obrade, za zvuku „živého“ saxofónu v podaní Martina Chrenku (mynameisgrna.com), prichádzajú na rad naše nevyužité ružové lupene zo včerajšieho večera v Carltone. Všetky dietky, malé aj veľká, nimi obhadzujú novomanželov.
A sú tu gratulácie.
Ešte spoločná fotka a … .
Nasadáme do áut a kým svadobní hostia mieria do Rajky, kde sa koná svadobná zábava (rajkakuria.hu), my sa cestou ešte zastavujeme pri Danubiane (danubiana.sk), chceme zopár pózovačiek.
Po pol hodinke fotenia vystupujeme v Rajke aj my. V Rajke Kúrii (rajkakuria.hu) nás už čaká DJ a zároveň starejší Jaro (dj_jay.see). Mrskne tanier o zem, skoro to nestihnem, taký je rýchly.
Prvý tanec mladomanželov je krásny. Majú celú choreografiu so zdvíhačkami a vývrtkami, radosť pozerať. Majo sem tam spontánne prekvapí nevestu a tej na záver poriadne iskria oči radosťou.
Pri jazere je pripravená krásna kvetinová brána, fotíme zopár pózovačiek a potom aj zopár skupinových fotiek. Všetko je to milé, nenútené, kto chce príde, kto nechce, nefotí sa.
V záhrade kúrie sa všetci bavia, popíjajú. Nastáva chvíľka, kedy nevesta odhodí svoju kyticu a tá čo ju chytí je nastávajúcou nevestou. Do roka a do dňa, ako sa vraví.
A opäť sa tancuje, saxofónuje a spieva … tu už opúšťam svadobčanov, je čas sa rozlúčiť. Ale ešte pred tým sa Vám chcem, Katarínka a Majko, veľmi pekne poďakovať za ústretovosť a trpezlivosť pri nočnej more všetkých svadobných fotografov. Pre neznalých, tesne pred redovým tancom mi zlyhala technika. Oba blesky prestali fungovať. Blesky sú tesne tesne po záruke. Diagnóza v opravovni – výmena výbojky. Aj takéto veci sa môžu stať. Nosím so sebou tri fotoaparáty, dva blesky, x kariet, more nabíjačiek a bateriek. Kto chytí môj kufor, zaúpie. A stále nestačí. Keby sa mi také niečo stalo na prvej či druhej svadbe, dnes asi stále sedím v banke za kompom. Skrátka a dobre, život svadobnej fotografky prináša kopec radosti, no a niekedy aj slzy. Ale novomanželia boli perfektní. Majova veta: “vyser sa na to a choď sa baviť” bola pre mňa balzam na dušu. Ďakujem Vám obom ešte raz.
Milá Katarínka, milý Majko, prajem Vám všetko dobré, lásku, zdravie, šťastie a kopec ľúbezných spoločných chvíľ. A sem tam by som Vás ešte rada pofotiť, bo je s Vami sranda. To je moje zbožné, tentokrát prudko sebecké želanie :-).