Hurá, hurá. Máj – lásky čas je konečne tu. Pozývam Vás na svadbu. A to nie hocijakú. Svadba Adriany a Dominika sa totiž odohráva v prekrásnom prostredí strekovského regiónu v Chateau Rúbaň (chateauruban.sk). Teším sa sem veľmi, veľmi. Prichádzame už vo štvrtok. Večer sa bude konať predsvadobná party s kamošmi skoromanželov. Svadbujeme v piatok. Ja si aspoň vopred obkukám zátišia, ktoré môžeme zajtra využiť pri fotení. 

Za vstupnou bránou sa rozlieha veľký park plný starých stromov. Ako prvá na nás vykukne moderná, sklom obložená moderná budova – ubytovacia časť. V skle sa odrážajú stromy a zeleň, vyzerá to veľmi pekne. Hneď za ňou sa nachádza zrekonštruovaný starý kaštieľ. Ten je na svadobné fotenie ako stvorený. Za kaštieľom sa nachádza ešte jedna moderná dvojposchodová budova s veľkou terasou. Sem sa zajtra premiestnia všetky družičky a nevesta. Prípravy, krášlenia ale aj raňajky budú práve tu. Pod korunami starých stromov stojí zaujímavý, vanilkovo sfarbený velikánsky stan. V ňom sa bude mladá ale aj tá staršia chasa zabávať až do skorého sobotného rána.

Večer za mnou prichádza nevesta. “Zuzi, nemusíš teraz fotiť, zabávaj sa, oddýchni si.” A tak len sledujem, aká výborná partia mladých ľudí je zas pokope. S niektorými sa už poznám z dvoch predchádzajúcich svadieb. Niektorých však vidím prvý krát. Všetci sú milí, usmievaví, komunikatívni. Okolo 23:00 odchádzam na izbu, treba sa mi trochu vyspať. 

O 4:00h sa budím na hromy blesky a lejak. No nazdar. Svadba v búrke – to som ešte nefotila. Uvidíme, čo sa s počasím udeje počas dňa. O 7:00 štartujem z izby. Ako inak – s foťákmi. Vonku je šedivo, mokro, drobný mrhol. Inak teplo, bezvetrie. Motám sa po areáli, pátram, skúmam, sledujem. A fotím.

Okolo 7:30 vidím kvetinárky vykladajúce trávy, ruže, iskerníky a kopec iných dôležitostí. A hneď sa idem zoznamovať. Mladé žieňa Terezka Kližanová, majiteľka svadobnej agentúry (terezaklizanova.sk) mi s úsmevom podáva ruku. A hneď sa obracia na svoje pomocníčky s inštrukciami, čo – kde – a ako bude umiestnené. Kvetinová výzdoba ako aj nevestina kytica majú byť v štýle boho. Trávy milujem. Takže sa naozaj kochám. Čo to pofotím a idem na raňajky. 

V “raňajkárni” je už čulo. V jednom rohu začína svoju prácu Mima, sesternica nevesty. Mimu som spoznala začiatkom tohto roka pri jednom z natáčaní relácie Na chalupe s Katkou Jesenskou (www.nachalupe.com) vo vinárstve Tajná (www.vinotajna.sk). Upravovala Katku, ja som zase fotila pre časopis Moja chalupa (magazinmojachalupa/). Miminu prácu umeleckej maskérky môžete sledovať na jej instagrame mimas.artistry. Dnes má na starosti skrášľovanie družičiek, ale najmä úpravu nevesty. Tá však začne až okolo 10:30, dovtedy máme časúúúúú. 

Na raňajky prichádza kráľovná piatkového dňa – nevesta. Prináša mi doplnky k foteniu svadobného oznámenia. Môžem sa realizovať. V pláne mám nafotiť zvlášť oznámenie pre nevestu a neskôr verziu pre ženícha. A tak prestávam vnímať okolie a sústreďujem sa na rozmiestnenie doplnkov, tlačovín, prsteňov, náušníc … .

Medzitým sa vonku chvíľku všetci čerti ženia, chvíľku svieti slnko. Dusno je až to ťahá k zemi. Po dofotení oznámení chcem využiť chvíľku a nafotiť šaty. V tú chvíľku vonku leje ako z krhly, takže treba fotiť vo vnútri. Skúšam dve miesta na schodisku. A keď lejak ustúpi, spolu s kameramanom Marekom z SHdesign (www.shdesign.sk)  trielime aj so šatami von a fotíme, točíme. Kým je nevesta v úvodnej fáze úprav – čas nám totiž pokročil – bežím skontrolovať ako to vyzerá vo svadobnom stane. Časť kvetinovej výzdoby je už hotová, tak fotím, čo sa dá. A potom naspäť k neveste. A aj k družičkám. 

Túto výmenu absolvujem ešte raz, to už vidím uviazanú aj svadobnú kyticu. Nevesta je  hotová – namaľovaná, učesaná, krásna. Objatie pre Mimu a ide sa na prípitok s družičkami. 

Ako na potvoru začína opäť pršať. Družičky sú v pyžamách púdrovej farby, každá má na vrecku vyšité svoje iniciálky. Nevesta je, ako inak, v bielom. Chvíľku čakáme, a potom velím: ”kým sa nám celkom nerozprší, poďme rýchlo na terasu, nafotíme prípitok.” Kvapky dažďa sú tak nahradené kvapkami chutného prosecca.

Z kvapiek dažďa je však opäť lejak, rýchlo späť pod strechu. Esteže dážď vo svadobný deň znamená veľké šťastie (aj keď na Liptove som sa teraz dozvedela, že to znamená, že nevesta nerada umýva riad :-))) ).  

Opäť chvíľku čakáme, dievčatá sa medzitým prezlečú do županov, družičky do púdrovej a nevesta do bielej farby. Vybehneme von a keďže sú dievčatá športovkyne basketbalistky, teda apoň väčšina z nich, nechám ich trošku pobehnúť a neskôr, hurááá na bojový pokrik .-). Hotovo. Smerujem za ženíchom.

Ženích a jeho parta sú v ubytovacej časti. Apartmán je pomerne malý na počet ľudí nachádzajúcich sa v ňom. Z dôvodu času nemá význam čakať, kým sa všetci prezlečú do slávnostného, preto volím nafotiť ženícha samého ako sa oblieka. Najprv si to natočia kameramani, neskôr mám priestor aj ja. 

Na rad prichádzajú fotky ženícha a jeho rodičov. Najprv mama, potom tato. A nakoniec brat. Prestalo pršať, zostávame v parku na trávniku. Slnko zatiaľ nesvieti, super, nebudú žiadne tiene v tvári. Pofotené, zase späť k neveste.

Nastáva posledná fáza úpravy nevesty – oblečenie šiat. A k tomu si Aďka vybrala maminu. Je mojim veľkým potešením sledovať túto časť takto bezprostredne. Kým som nefotievala, netušila som, aké milé, intímne chvíľky sa dejú za stenami miestností. Teraz som ich priamym účastníkom a úprimne, niekedy sa mi aj ruka od dojatia zatrasie, a aj slza mi veru vybehne z oka.

… pokračovanie TU: maj-svadby-cas-cast-II-co-sa-dialo-po-15:30h/ …