Milujem rána, kedy mi v mobile pípne Messenger a v ňom vidím ikonku svojho brata. Čítam správu: “káva teraz?” Stručne, jasne, zrozumiteľne. Neviem, či viac milujem, že je to správa od brata, alebo že je to prekvapenie. Alebo žeby oboje? No nič.
V jedno nedeľné ráno pípa opäť Messenger. Čítam známy text, tentokrát obohatený o pozvanie na prechádzku. A keďže sa práve snažím zdokonaľovať svoje portrétne schopnosti, hneď nás vidím v Horskom parku (horsky park a horaren). Seba s foťákom kolo krku a brata ako mi pózuje. Návrh mám razom odsúhlasený.
Auto odstavujeme pri Funuse, známej to bratislavskej krčme (krcma Funus). Hej, hej, mám tu aj ja jeden veľký zážitok :-). V uličke smerujúcej ku vstupu do parku zbadám otvorenú bránu a spoza nej dáky veľký zelený priestor. A ťahá ma to tam, ťaháááá. Na bráne čítam: “Vitajte v Prüger-Wallnerovej záhrade. Záhrada je otvorená od októbra do marca v čase od 08:00-18:00h a v apríli až septembri od 08:00-20:00h.” To znamená, že môžeme vojsť. Uuuuuu, ocitáme sa v priestore, kde sú krásne zátišia – rákosie, staré stromy, s citom zladené lavičky, chodníčky, detské ihrisko, starý tehlový múr, porastený brečtanom. Do toho svetelné škvrny. Mňáááám. Brata hneď umiestňujem, kde sa mi to páči. Fotiť ho je obtiažne. Udržať rovnaký výraz zvládne maximálne do jednej sekundy, inak stiahne jeden kútik nadol, alebo začne robiť grimasy, alebo rozpráva, čo mu ústa stačia. Alebo si ho nastavím, presne podľa svetla, aby tieň nerobil tmu na tvári, ak ju tam nechcem. Ale kdeže, v momente ako vezmem foťák do ruky, že to odfotím, ajajááááj, brat má už hlavu celkom inde, veď on nevedel, že to hneď idem cvakať, veď myslel, že to si len skúšam. Rozumiem mu, tiež to mám podobne. Iba moja profesia ma núti byť nápomocný fotografovaný, keďže to poznám spoza strany za fotoaparátom. Snažím sa teda brata príliš nebuzerovať. On sa zas snaží chvíľku vydržať. Spoločným úsilím dáke portréty predsa len nafotíme.
Ale späť k Prüger-Wallnerovej záhrade. Hneď po príchode domov googlim, keďže sa hanbím, že o takomto bratislavskom skvoste nič neviem. Wikipédia uvádza: “ záhrada vznikla koncom 19. storočia, keď sa začali stavať vily na severovýchodnom svahu kopca s Horským parkom. Prüger_Wallnerovci, majitelia hotelov Carlton (Carlton Bratislava) a Savoy (dnes už ako samostatný hotel neexistuje) si dali postaviť vilu na Havlíčkovej ulici. Na terase bol malý bazén, terén záhrady bol upravený v prírodno-krajinárskom štýle ako okrasná záhrada. Zvyšok pozemku sa používal ako úžitková záhrada. Pestovali sa tu kvety a zelenina, na južnej časti sú štyri skleníky a domček s kotolňou, ktorá ich vykuruje. Ak si chcete prečítať o histórii záhrady a jej majiteľov viac, nech sa páči www.prugerka.sk. A ak si chcete prečítať niečo o financovaní jej revitalizácie, nech sa páči www.zelenabanka.sk.
Sadáme späť do auta. Keďže je však presunutý termín ČSOB maratónu (CSOB maraton) z mája na dnes, o čom my truhlíci samozrejme nemáme ani šajnu, po troch nepodarených pokusoch dostať sa do centra mesta, meníme plán. Odparkovávame na Palisádach a peši zbiehame popod hradný kopec až k tunelu do mojej obľúbenej kaviarničky Kava.bar (Kava.Bar) na cappuccino a croissant. Tu brata cvaknem ešte pár krát a dnešnému rannému stretnutiu je koniec. Do skorého videnia brat môj ľúbezný. A Vy ostatní, navštívte krásnu záhradu pri potulkách Bratislavou. Objavte jej skryté čaro. Stojí za to!!!
