Veľké rodinné fotenie v Malinove

Dada a Karol boli v roku 2010 prvi, ktorí ma požiadali o fotoslužbu. Ako kamoška, fotograf amatér,  som im v tej dobe nafotila svadobné fotografie v Sade Janka Kráľa tesne pred sobášom. Bola zima, sneh a ja som nevedela čo a ako, iba som intuitívne stláčala spúšť. Samozrejme, že dnes by som to nafotila úplne inak, ale spomienka na ten deň je stále v mojej živej pamäti. A predpokladám, že aj v ich :-). 

Odvtedy prešlo kopec rokov a kopec fotení, či už rodinných alebo biznis, skrátka a dobre, je to môj VIP pár. Radi sa fotia, majú fotogenické tváre a hlavne, vôbec sa pred objektívom nehanbia dať najavo svoje city. Preto ich milujem fotiť.

Keď som zverejnila blog o fotení 4 žien v rode (piknikovanie-s-perfektnymi-zenskymi) ozvala sa Dada, že by chcela dať dokopy celú jej famíliu a nafotiť ich. Na pamiatku. Hlavnou herečkou mala byť Dadina babka. Keď sme porátali, koľko ľudí by to bolo, veru, aj malá svadba by to mohla byť. 15 dospelákov a 8 detvákov. A miesto? Dada navrhla park v Malinove. Nevedela som ako to tam vyzerá, tak sme sa dohodli na skoršej obhliadke. A bola som nadmieru spokojná. Vybrali sme viacero zákutí, mysliac si, že to postíhame. Figu borovú. Platí jedna známa vec. Fotenie by nemalo trvať dlhšie ako hodinu. V opačnom prípade sú už ľudia unavení, otrávení, bez záujmu.

V deň D sme sa všetci o 16:00 postupne stretli pred budovou kaštieľa. Bola som očarená babkou. Krásna žena s jemnými vráskami a pravidelnými črtami. Jej živé oči a úsmev dávali jasne vedieť, že ju život baví. Ešte pred odchodom z domu som rozmýšľala, že vezmem perličkový náhrdelník po mojej pra-pra-tete, neviem prečo sa mi perly k starším ženiam hodia. Nakoniec som to nechala tak, vzala som len kvety. A na moje milé prekvapenie má babka okolo krku perlový náhrdelník. Usmievam sa popod fúz. 

Spísali sme si zoznam. Kto sa s kým bude fotiť, aby sme nič nezabudli. Ako prvé sme mali fotenie všetkých spolu. To sme sa naskladali pred kaštieľ, páčilo sa mi tam pozadie “domu”. Dom je miesto, kde sa celá rodina stretáva, nie nadarmo sa vraví “teplo domova”. Potom sa ešte pofotia dcéry s matkou (rozumej prababka s babkami v reálnom pomenovaní), babka a dcéra 1 s celou jej rodinou, babka a dcéra 2 s celou jej rodinou a tak ďalej, a tak ďalej. Nebudem tu nudne vymenovávať všetky kombinácie. 

Následne sa presúvame ku krásnym platanom a tam sa fotia opäť, babka a vnúčatá, babka a pravnúčatá, jednotlivé páry, jednotlivé deti, babka a muži jej rodu, babka a ženy jej rodu a tak podobne. Hodina je preč a my sme ešte neskončili. Žmurkáme na seba s Dadou, že naše predstavy o piknikovom fotení necháme na inokedy, deťom je už dlho, už by sa spontánne hrali. Po hodine aj trištvrte máme hotovo. Dada sa ma pýta:”už si unavená však?” Iba sa usmejem a potichu rieknem:”Dadi, mňa Ti to baví, nie som vôbec unavená, práveže som nabudená a už chcem byť doma za kompom a robiť úpravy.” Veru tak je to so mnou.