Ľudia, zvyknutí na moje túlavé topánky, mi teraz, na konci leta, často kladú otázku:“Zuzi a kde si bola toho roku na dovolenke?“ A na ich prekvapenie odpovedám:“v podstate nikde“. Už pol roka makám na svojom fotovývoji, stránke, vizitkách, reklamných materiáloch. Do toho fotím a čítam a skúšam a učím sa. Dokupujem ešte dáke fotoveci, takže dovolenka teraz nebola prioritou v mojom rebríčku. Ale za dovolenku môžeme brať môj skvelý víkend s Hankou a Katkou v Piešťanoch.
V piatok sa presúvame do krásneho bytu Katkinho syna Matúša, ktorý nám láskavo prepustil svoje „doupě“ na celý víkend. Hladné sme ako vlčice, takže hneď vyrážame do centra Piešťan a naplníme naše bruchá. A potom si robíme prehliadku v parku a ostávame na koncerte Zuzky Mikulcovej v parkovom amfiteátri. Krásny hlas, krásna žena. Večer sedíme doma v kuchyni a bľaboceme pri červenom víne. Aký pekný začiatok víkendu.
Ráno sa budíme do slnečného dňa. Raňajkovať mienime v dákej kaviarni a odtiaľ už taho na prírodné kúpalisko k Váhu. Ideme temer hodinu, netušiac čo nás čaká. A tu zrazu, krásna kamenná pláž, pomerne silný prúd rieky, kríky s tieňom. Ľaháme na kamene, a zostávame zopár hodín. Vraciame sa domov, schrupneme si, veď tá horúčava je vskutku únavná a opäť štartujeme. Už včera som si vyhliadla nejaké miesta v parku, kde si chcem trénovať fotenie. A dievčatá sú skvelé, bez námietok pobehujú, usmievajú sa, či hrajú Bond’s girls. Cez deň som kúpila v malom milom obchodíku neďaleko nášho bytu dáždnik s Beatles. Hanka má čierne šaty, dáždnik je rovnako čierno priesvitný, takže sa k sebe pekne hodia. Vzniká tak séria fotiek s dáždnikom (ide o súkromnú zbierku, nepublikujem .-)). Neskôr zbadám starú budovu kúpeľného hotela – aspoň tak si myslím. Je oplotená a plot je obrastený paviničom. A v ňom sa objavujú svetelné škvrny. A tak dievčatá tancujú a pózujú presne v tých škvrnách. Sú tak uvoľnené, že zabúdam cvakať a s úsmevom na ne hľadím. Aké je to krásne, keď sa ženy prestanú zbytočne kontrolovať. Vychutnávame si posledné lúče zapadajúceho slnka a trielime do miestnej vinárne s vonkajším sedením. Tu si dávame mojito. Po Katkinom výbornom nápade, znel dáko takto:“ viete čo? Aby ste nechodili dva krát, rovno nám tam dajte dupľovanú dávku rumu“ sa pred nami objavuje extra silný nápoj. Padá vhod, po príchode domov zaľahneme a koniec.
Nedeľu chceme venovať prechádzke po kúpeľnom ostrove, s Hankou máme podobné spomienky na kúpalisko Eva a po obede sa presunieme do Moravian nad Váhom. Už dávno sledujem fotky na sociálnych sieťach a vyzerá to na celkom zaujímavé miesto. A tak po rannej káve a už dlho sľubovanej zmrzline kráčame po kolonádnom moste. Dievčatá sa odviažu a zvádzajú konkurenčný boj priamo na moste. S kým? Pozrite fotky a pochopíte. Je sparné dusno. Pri hoteli Thermia Palace (thermia-palace) zbadám veterána, čerstvo opršaného. Katka zas spomína obraz Alfonza Muchu v interiéri spomínaného hotela, a tak prosíme vrátnika o povolenie vstúpiť, aj keď nie sme hoteloví hostia. Ujo je milý, vraví: „ale len na skok, ešte je čas na raňajky pre našich hostí, nemali by ste sa tam zdržiavať.“ Nezdržiavame sa, pozrieme obraz, odfotím jedáleň a taho von. Prejdeme okolo liečebných pavilónov a sadáme v príjemnej kaviarni Elisabeth (Elizabeth-cukráreň-kaviareň/), ktorá je povestná svojimi sladkými delikatesami. Po príjemnej chvíľke s kávou a koláčmi obchádzame Evu a vraciame sa späť do mesta. Najeme sa, sadáme do auta a o pár minút sme v Moravanoch. V rekonštruovanom kaštieli je nainštalovaná výstava o doprave. Prejdeme prízemie, prvé poschodie a vyprevádzané miestnymi lastovičkami, s hniezdom v interiéri, trielime do parku (anglicky park v moravanoch nad vahom/). V piatok večer nám Katarínka pri pohári červeného prezradila svoj sen. Chcela by sa ešte niekedy húpať na húpačke pre dospelých. Keď vojdeme do parku, neveríme vlastným očiam. Pred nami stojí, vlastne visí, krásna, prázdna húpačka. Nuž, takto rýchlo sa vedia plniť priania. Katarínka vyskakuje na dosku a už vidíme jej šťastný úsmev. Potom sa vymení s Hankou, rozhupuje ju a radosť z nej srší na kilometre. V parku sú ešte ďalšie atrakcie, morské raje umiestnené nad hlavami návštevníkov, čipkovaný trabant, či wigwamy, v ktorých sa dá ubytovať. Jedného dňa, keď bude všetko opravené a upravené tu bude raj na Zemi. Končí náš výlet a nezostáva mi iné, len poďakovať. Matúšovi za ubytko a dievčatám za skvelú spoločnosť. Do skorého výletovania!
